tie isté vlasy, tá istá tvár.
Ľahko temné oči,
sedí na mrholiacom obláčiku -
ľútosť.
Podávam mu ruku,
on sa za ňou načiahne
(znova má tú chvíľku),
no nedotkneme sa.
Nikdy nepoznám teplo
jeho vrúcnej duše.
Je to len obrázok,
s mojou tvárou.
Smeje sa keď plačem,
plače keď sa teším -
odkýva mi na rozlúčku,
môj diabol v zrkadle.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár