raz večer na chate
spustil sa dážď.
Ty si bola nahá
a ja tiež -
milovali sme sa, drahá,
snáď si spomenieš.
Dnes tu prší
a ja som sám,
no nevadí,
v srdci s tebou ostávam.
A ak nie,
zvládnem to -
ľudia plynú,
krásy a lásky spolu s nimi,
v tom je čaro úsmevu,
v smútku hľadať
radosť odetú.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár