odlietam s nimi
do teplých krajín -
miest bez tieňov.
Dnes mi však lístie šuští pod nohami,
letný lúč mi zakýva,
začnem si ja moja krásna,
začnem si na teba spomínať.
Neprajným bôžikom našich miest
odhodlám sa zakývať
stredným prstom na počesť -
nech si nájdu svoje miesto.
A keď skončí náš nekonečný čas,
umrieme v objatí - tieni starých čias.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár