Som steblo trávy a moji priatelia okolo hovoria o netvorovi, ktorý začiatkom jari hučí a požiera nás. Neviem, ja som ho ešte nevidel. Chystám sa vyrásť, chcem byť veľké a ukrývať deti, ktoré sa budú hrať na schovávačku, veľké, aby som sa mohlo vlniť vo vetre a aby ma každý videl. Chcem zhrubnúť a byť pevné, zapustiť korene tak hlboko, že budem cítiť teplo zemského jadra.
Mám veľa snov, ale ja si na ne počkám. Mám času a času. Zatiaľ mi bolo radosťou, keď si na mňa ľahla tá kráska a čítala si svoju knihu. No včera mi zlomila srdce. Prišla aj s kamarátom. To mi nevadilo, len on vám je taký hulvát. Povytrhával mojich bratov a hádzal jej ich do vlasov. Chvíľu sa mi to páčilo a chcel som byť nimi, no ich nemé výkriky boli také prenikavé, až som skoro vyschlo. A ona sa smiala. A ona s tým začala tiež. Vedel som, že jej krása je až príliš čistá, že niečo na nej musí byť skazené, ale až takúto krutosť som nečakalo. Z toho smútku mi odhnil jeden korienok a ja som skoro umrelo smädom.
Som steblo trávy a moja láska mi zavraždila rodinu. Som steblo trávy a okolo mňa to začína vysychať. Zásoby vody sa mi míňajú a bojím sa, že zo mňa bude len ďalšie prázdne miesto, kde sa ukáže hnedá zem. Čo bude s mojimi snami?
Prší. Ja pijem a opíjam sa rozkošou, milujem sa s kvapkami vody, ktoré na mňa jemne dopadajú. Jedna je málo a svojej láske už nemusím byť verné. Sny sú mi bližšie ako boli pred chvíľou, ja som mocnejšie a väčšie. Teším sa zo života, z ľudí, ktorí sa na mne hrajú.
Ach, kam idete? Kam všetci odišli? Zrazu je tu prázdno, ľudia sa vzdialili na lavičky a pozerajú sa na mňa. Čo to počujem? Hluk, nemé výkriky, znova ich trhajú? Keď sa otočím, vidím divný stroj, chlapa na ňom ako sa vozí po mojich bratoch a sestrách, stroj, za ktorým z nich ostávajú len malé kúsky, pár milimetrov od zeme. Čo sa to deje? On sa približuje, kričím "prestaň!"
Čo bude s mojimi snami?
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár