ešte keď som hľadel do svetla
dnes podvečer.
Ale na asfalte,
tesne pred dopadom,
bol to dážď.
Pred seba,
keď som sa pozrel,
ó, drahá,
bezzubý hrdina,
hľadel mi priamo do očí.
Bez strechy,
len s nebom nad hlavou,
predsa doma.
Cesta sa mu lepila na päty,
bol rád.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Pár pripomienok k štylistike a formuláciám by sa našlo...ale beztak príjemné čítanie. Opráš to po čase, možnože to ešte vycibríš.
A viem si predstaviť, že by sa z toho s menšími úpravami vytiahla séria 2-3 schopných haiku.