Víno a pivo, vyznanie

A ja počúvam, deň či noc, a ony stále hore svietia. Hviezdy, ktoré stále hľadám. A sakra, ony sú stále nado mnou. Pustím si blues a kráčam pomaly domov. Cez most ponad zmrznutý potok. Je to fajn, je to skvelé. Bývalí kamaráti sedia v bare, pijú a ja ich ignorujem a oni sa bavia a mne je to jedno aj keď v duchu ma to trápi. Prečo oni vedia a ja nie? A prečo ma to trápi, keď mi to je jedno?

Asi snívam. Ale to je v poriadku. Dievča bez rodiny, so mnou, a predsa opustene, vylieva sa mi, ako na ňu doma všetci kašlú a ja na ňu kašlem s nimi. Je hlúpa, čaká, že sa to zmení, keď odíde na výšku, ale nie. Akurát ujde od toho ako ju majú u riti.


A ja plačem a zas a znova, lebo tak to mám rád, tak mi to nadelil Boh, ten, ktorý vytvoril buzerantov a ten, ktorý vytvoril pedofilov a ten, ktorý vytvoril profesorov a skúšky a marihuanu a víno a pivo a celý svet ktorý milujem.

Plačte oči
na čo ste
ak neviem
vidieť cez slzy.

Radšej slepý
ak necítiť
bolesť celého sveta.

A pred ňou
niet kam ujsť.

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu