Pastva pre oči, to je tá naša mestská priehrada. Voda je kľudná, vzduch čistý a ľudia majú v piči každého blázna s marskou v ústach a popísanou čiapkou na hlave. Ešte aj slnko je, zdá sa, dobre naladené, lebo ani nepripeká, no je ho dosť na to, aby zahrialo nejedno vychladnuté telo.
V duchu si rozmýšľam, koľko ľudí dokáže prejsť popri priehrade za deň. Asi veľa, možno tak akurát. Keby ich tu plynulo viac, asi by aj tie skládky boli väčšie ako sú tu dnes.
Hou, dva metre odo mňa, vykočila ryba. Bol to kapor, určite, poznám ich pohľad. Môj starký bol rybár, no myslím, že na našej priehrade ryby nikdy nechytal. Teda myslel som si to, teraz to už viem. Sviňa kapor sa mi teraz prišiel práve preto vysmiať.
Naozaj nie som paranoidný, rozoznám rybu ktorá si vyskočí, len tak rekreačne nad hladinu a vychcaného kapra, ktorý vyskočí aby ma vysmial. Ľudia, neverte rybám, sú zákerné!
A vám ostanú len slzy pre plač. Vždy to tak bolo a vždy to tak aj bude. Hovorí sa "vrana k vrane sadá" a ja tu sedím sám. Zdá sa, že tá moja vrana kamsi odletela a mňa nechala napospas kaprom plným irónie, príjemnému slniečku a kľudu priehrady. Bola to dobrá vrana, ďakujem vrana.
Vrátim sa k ľuďom. Je ich tu dosť a sú rôzni. Sú tu mamičky s detičkami, sú tu starčekovia pri pivku, mladý párik s foťákom a volejbalisti. Veru hej, je tu pekne. Dobré studené pivo, aj keď ja preferujem víno, je na teplý jarný deň snáď tým najlepším osviežením. Toto jarné osviežovanie so sebou prináša aj mnoho "osviežených" štamgastov, ktorí sa osviežili až do vyčerpania a zaspali za bufetovým stolom s pomočenými nohavicami a čistou mysľou.
"Mami, kúp mi lángoš," prosím dievčatko svoju vzornú mamičku.
"Nekúpim, teraz si mala jogurt a poserieš sa," nežne odpovedá vzorná mamička.
Dievčatko neodbytne prosí a mamička to, zdá sa, nezvláda a situácia vyhrotí fackou, ktorá malú spacifikuje a upevní mamičkinu autoritu. Modernej mamičke to nestačí a tak ešte jemne, ako to dokážu len moderné matky, dohovára dcérke: "Prestaň revať, alebo ti mám vyťať aj na druhé líce, nech máš riadny dôvod? Nestačí ti povedať pekne, sopľa akési, z čej piče si vyliezla, že sa ku mne takto správaš."
A dievčatko plače ešte viac. Načo násilie, veď stačí pár teplých materinských slov a výchova je na svete.
Aj takéto malé epizódky detských životov sa tu dejú, pri tejto našej priehrade. Ak odtiaľto raz odídem, naozaj mi budú chýbať, veľa sa z nich učím. Viem, akým otcom nebudem, alebo sa ním aspoň budem snažiť nebyť. Mám úsmev na tvári, aj keď moje srdce plače nad tou malou, no hlúposť mamičky je vážnejšia, než zdeformované detstvo tej malej. Dospelí sú vtipní, deti sú len milé.
Prešla hodinka, rýchlo to ubehlo. Moje slnko ma opustilo, mamičky odišli, kapre spia a skončil už aj volejbal. Nie je čo sledovať, snáď len ticho a samotu ktorá tu so mnou ostala. Je smutné, koľko málo času svetu stačí, aby to tu vymrelo.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár