Otec mal namiesto ľavej ruky kýpeť a tak si mamin obed pichal pravou rukou medzi prsty na ľavej nohe. Bol to rodinný recept, stačilo pridať štipku riedidla. Raz však, keď to s dávkou prehnala, otca odviezli na pohotovosť a dva týždne sme ho nevideli. Keď sa však vrátil domov, opakou svojej nezdeformovanej šľachovitej pravice, vyťal mojej mamke po hube, tak, ako to robil jeho otec a otec jeho otca, keď to doma nebolo podľa ich predstáv. Nikdy som tomu nerozumel, no kto predsa potrebuje rozumieť zvykom.
Vždy som túžil byť učiteľom, mať dobrú ženu a len tak rekreačne ju sem-tam zmastiť, len aby nezabudla, prečo je vlastne dobrá. Tak to predsa robil môj otec, jeho otec a otec jeho otca. Aj keď zo základnej školy ma na strednú nechceli dať, svojou húževnatosťou som sa prepracoval aspoň na umývača riadu v Princovej reštaurácii. Stále som žil s našimi v osade za mestom, pravidelne prispieval na nové ihly a tajné ingrediencie do matkinej polievky. Otec, chudák, pred smrťou už oslepol a tak ma matka presviedčala, nech sa raz za čas nechám zmlátiť. Na bolesť som si zvykol, v škole ma priateľ Jožo mlátil bežne, vraj kvôli tomu, že som cigáň a predsa len, bola to moja matka, takže som s tým viac - menej, nemal problém.
Princova reštaurácia mi bola ako domov, nie raz som sa ta pripitý chodil vyspať a ráno ma potom do roboty budil kuchár, keď na mňa vylieval horúci olej z hranoliek. Nesúdim ho, nemohol vedieť že to bolí, on sa vraj horúceho oleja nikdy nedotkol. Holt, tak to asi malo byť. Aj keď, niekedy som ho túžil udrieť, ale otec povedal, že vajdovho syna udrieť nemôžem, lebo to by nespravil ani on, ani jeho otec a ani otec jeho otca. Ak nás vraj svet bolí, nech bijeme svoje ženy, lebo ony vraj aj rodia a že tej bolesti sa nič nevyrovná.
On aj nadhadzoval tému, "prečo nemáš ešte ženu? Si predsa starý chlap, deviatu triedu si skončil už pred rokom. Ja v tvojom veku, už som obrábal anču a nebyť ona mojou sestrou, to decko nám neumrie", no vysvetliť mu, že ja som sa zaľubil do Žórža z mesta, bolo by nemožné,
lebo takým ako ja hovoria buzeranti a buzerantov vraj treba skántriť. Netuším čo to znamená. Možno keby som bol učiteľom, tak viem.
Žórž bol fešák, mal hnedé oči, ale pleť a vlasy biele. Hovoril, že je albín, asi to znamená, že mal predkov v Amerike, neviem. Hovoril že je cigáň, len ž vraj kvôli tomu albínstvu je takýto biely. V Amerike podľa mňa nesvieti slnko, totiž Princ hovoril, že sa odtiaľ ťahajú armády na východ, lebo tam je vraj veľké bohatstvo. Slnko je žlté, zlato je žlté, slnko je zo zlata a na východe ho vraj je veľa. Ale v zemi. Tak asi to bude nejaké slnko v zemi a v tej Amerike ho už nemajú a tak ich neopáli.
Princ toho vie veľa, asi preto je vajdom. Keď som už nešiel na tú strednú, nemôžem byť učiteľom a tak sa učím od Princa. Všetko čo povie, to si nakreslím, lebo písať neviem. Mamka to potom prepisuje a na dobrú noc mi číta, lebo tak si vraj všetko zapamätám ľahšie.
Idem spať a potom utekám do roboty.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár