Poznáte ten pocit, keď medzi milión ľuďmi uvidíte TOHO človeka, keď netušíte kto to je, ale predsa vás dostane svojou aurou a charizmou čo z neho vyžaruje. No a to bolo to. Ľudia tancovali a ona sa len kývala zo strany na stranu v rytme hip-hopovej hudby, jej červené vlasy ako keby boli zo spomaleného filmu, viali jej okolo hlavy a krásne jej hladili líca. Chcel by som byť aspoň jedným z nich. Jej krása bola omračujúca, mrazivá. Očarila ma až tak, že som zabudol na svoje črevá a ony na mňa. Všetko bolo zrazu v poriadku, aj napriek tomu, že moje pivo bolo dávno dopité. Rukami si hladila boky, pomaly sa rozbiehala, ako pieseň začínala ožívať, ovládla jej telo. Rovnako ako keď fakír zaklína hada, hudba zaklínala ju. Tancovala a tancovala, všetky chlapské oči boli uprené na jej spokojný úsmev a ešte viac spokojne vyzerajúci zadok. Ó, Bože, prečo mi to znova robíš. Ďalšia čo ju milujem rovnako ako ju miluje ešte tridsať ďalších. Zo skúsenosti som preto popustil z nevhodnej a nesplniteľnej túžby po jej láske, najmä fyzickej a šiel si objednať ďalší pohár piva. Tento krát som ho ochutil dvojitým rumom. Bola to chyba.
Hodil som to do seba, zapil pivom a zapálil si cigaretu, keď ma zrazu niekto poťukal po ramene. No kto iný to bol, ak nie ona.
"Nemáš cigu?"
Bez slova som vytiahol pokrčenú krabičku najlepších cigariet na svete a ponúkol ju.
"Vďaka," aspoň myslím že to povedala a stratila sa v dave. Tá suka, dostala ma, zabila ma. Vedela že ma dostane, ale prečo práve ja, keď je tu kopa ďalších čo si ju zaslúžia viac? Aha, on sa vyspal s mojou bývalou, s hen tým ma zas podviedla. Kde je spravodlivosť, veď keby sme sa do seba zamilovali, aj tak skončí s jedným z nich. Ženy asi potrebujú trpieť, neviem. A ja ich asi potrebujem nenávidieť, aby som ich mohol milovať.
Plač a krik, moja duša sa začínala zvíjať v kŕči keď som uvidel svojich priateľov ako si na ňu robia zálusk. Ich pohľady však boli iné, hľadeli na ňu ako na zviera, nevinnú laň, ktorú môžu zhltnúť celú v jednom kuse, zapiť ju krvou a ako dezert si dať jej mladšiu sestru. Začal som si nahovárať tieto nezmysly, sakra, človeče, nestačí ti už?
Nestačilo. Vo vrecku som mal posledné tri eurá, ktoré som neplánoval minúť inak, než na pivo. Na cigy mi už nevychádzalo, potreboval som deväťdesiat centov. Našťastie moja dobrá víla zmizla v dave, tak to býva keď ja nechcem byť lovcom, dostane ju iný. Nemusel som sa na ňu sústrediť, potreboval som prachy. Pri bare stál osamelý chlapec, z prvého pohľadu som vedel, že je niekoho psík, možno milenec a práve ho opustili. Strhaný, chudý a opitý dosť na to, aby mi požičal.
"Čau, nemáš prosím ťa 90 centov? Chýba mi na cigy."
"Ale jasné, mám," pokorne odpovedal, len nech sa ma zbaví a znova je sám.
"Vďaka, neodpiješ si?" Podával som mu pohár piva ako vďaku za peniaze, ktoré mu nikdy nevrátim.
"Vďaka." A poriadne si odpil.
Zatiaľ som si kúpil cigarety. Keď som sa k nemu vrátil, pol pohára bolo vypité a mňa to nasralo. Nemal som na to právo, ale som človek. Pohár som si vzal, a bez slova odišiel. On sa, tuším ešte chcel rozprávať, ale ja som to už nepotreboval. Bol idiot.
Mali sme ísť traja, nakoniec som šiel sám a aj to len na chvíľu. Moja kráska ma zdržala, bol som zúfalý. Teraz zmizla a moje myšlienky znova patrili len jej. Videl som ju v každej čo prešla okolo, videl ale necítil. Tanečnica z raja, nevinná víla bez viny, dievča ktoré neublíži, len zabije pohľadom a tvoje srdce si vezme s úsmevom. Čistá a nedotknutá, pošpiníš ju len ty.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
phantasia
12. 2.febuára 2015 18:59
zvláštne ľahko sa to čítalo. plus vytvoril si hmatateľnú atmosféru, a to sa cení.
2
@phantasia obavam sa, ze este lahsie sa to pisalo. Tesi ma ze si s tym spokojna a aj ze sa mi podarilo preniest atmosferu na citatela. Dakujem
Napíš svoj komentár