na chvíľu
kráčal bez nej,
zabudnuté bolo to
pre čo žil.
V poézii,
trocha nežne
a bez okolkov
zabil,
no aj miloval.
Pod gilotínou
on sám sebe katom
keď sa snažil žiť
v tichu bez slov.
Prázdno,
ľudia stíchli
a prázdny papier
rozhovoril hlasy v jeho hlave.
Už nie lásky,
žiadne prázdne hlavy -
sám seba prosí o zľutovanie.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
3
máš veľmi pekný štýl písania, ktorý má "núti" si to prečítať vždy viackrát a vychutnávať si jednotlivé myšlienky
Napíš svoj komentár
žiadne prázdne hlavy -
sám seba prosí o zľutovanie.