Čašník sa teplo usmial a vybral sa k pípe, aby mu načapoval pol litra zo spodku suda.
"Rasťo to nezbadá, Rasťo je opitý, " hýčkal si čašník svedomie, aj keď nemal na výber, lebo šéf ho minulý týždeň zdrbal, že je príliš ohľaduplný a zákazníkom nedáva odpadové pivo zo spodku sudov. Vraj to neprospieva ekonomike. Nuž čo čašník predrbal šéfovi na pive, získal odmenou na tringeltoch. Bolo mu za sprepitným ľúto, no prácu potreboval a tak sa nevzbúril, len držal hubu a krok.
Rasťo celý dopotený od toho ako pri rozprávaní mykal rukami, vytrhol čašníkovi pivo a s chuťou sa napil. Po prvom glgu si od päty odpľul a zkríkol - "Kde je ten vyjebanec?! Také sračky mi čapuje - nože ja si ťa nájdem a rozbijem ti papuľu."
Čašník Vyjebanec vytušil že podobná situácia nastane a tak sa, hneď ako mu Rasťo vytrhol pivo, spakoval za bar.
No Rasťo mal oči ako dravý vták, ba keď bol nadratý, zrak mu slúžil ešte lepšie, niektoré veci si domyslel skôr ako sa stali a niekedy mu to dokonca aj vyšlo. Napríklad jedného slnečného dňa v auguste keď fušoval na stavbe nad mestom, vzal si z domu za ťapku slivovice, nech to na tom slnku vydrží. A ako si tak pri zatepľovaní strechy upíjal, zmocnila sa ho predtucha, že na prízemie pôjde rýchlejšou cestou, než je rebrík. Ani mu myšlienka nestihla opustiť myseľ, keď tu zrazu, slivovicou nadratého Rasťa zanieslo na okraj strechy a spadol rovno na kopu čerstvo doneseného piesku do betónu. Hoci mal šťastie v nešťastí, bral to ako znamenie a odvtedy už nikdy nepil, keď robili strechu. Vlastne sa spýtal majstra či nemôže robiť len základy a dlažby a odvtedy už na strechu nevkročil. Ako správny chlap svojho slova, predsavzatie si splnil do bodky.
No a tak, na love za čašníkom Vyjebancom, pátral v krčme po stoloch, pod stolmi, na stenách a na záchodoch a čakal, kým mu nejaká predtucha povie, kde hľadať. Predtucha sa dostavila ako na zavolanie - vysmädol a vytušil, že keď si vypije, riešenie situácie sa ponúkne samo. Šiel k baru a vypýtal si za poldeci pálenky. Keď zbystril zrak, zbadal, že mu nalieva Vyjebanec a ponad bar sa, ani lev čo chytil laň, zdrapil Vyjebanca za golier. Už už sa mu chystal natiahnuť, keď tu zrazu Vyjebanca osvietilo a ponúkol sa, že pálenku mu zaplatí on, ba že mu aj narazí nový sud.
"Ako pekne sa s tebou dá dohodnúť, keď sa s tebou človek pekne zhovára," povedal rasťo čašníkovi, ktorý mu nalieval najsilnejšej domácej, akú v krčme mali. Rasťo to do seba hodil a ako zaklonil hlavu tým ladným pijanským pohybom slovákov, hlava sa mu zatočila a odpadol na leštenú dlažbu z čias minulých, keď "dlaždiareň" ešte fungovala tak ako bolo treba.
Rasťo to mal za sebou a čašník spokojný, že si zachránil život, odpratal macaté, dopotené telo do postele, ktorá bola na tieto prípady zriadená samotným šéfom pohostinstva.
Keď sa Rasťo prebral, bolo šesť hodín ráno a vedľa neho sedel a sladko na stoličke spal čašník. Rasťo sa potichu vytratil z krčmy, aby ho čašník neprichytil, lebo Rasťo nenávidel ospravedlňovanie sa. Mal svoju mužskú hrdosť a tá bola proti všetkým prejavom ľútosti.
Keď Rasťo šiel cez cestu o krčmy na zastávku, hlavou mu duneli výstrely poopičných diel. Nesústredil sa, neobzrel sa okolo seba a hneď ako vykročil na vozovku, nabral ho autobus, ktorý ho mal odviezť domov. A tak Rasťo chytil svoj autobus - hlavne, že ho stihol.
Odvtedy už v pohostinstve nenarážali nové sudy, kým tie staré neboli úplne prázdne.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár