Som zadýchaný ako blázon, je mu veľmi horúco a chrlí už so mňa skoro oheň. Keby som si mohol aspoň na malú chvíľku vypnúť môj mozog... Ale nie, ty ma iba uspíš nasilu a ráno si myslíš, že mi je fajn.
Fakt ťa nechápem. Tváriš sa ako môj najlepší priateľ, odmietaš chodiť s inými kamarátmi von, len aby si bol so mnou. Ráno o siedmej už ma budíš aby som sa s tebou hral a hráš sa so mnou až do neskorej noci. V noci ma necháš trochu pospať a ráno znovu to isté. Ty to nechápeš, že keď som spadol tak som asi nevládal? Mal si ma nechať odpočinúť, no ale ty si ma radšej zdvihol a išiel so mnou do nemocnice. Ani nevieš ako ma tam mučili. Vŕtali mi do tela železnými tyčami a vyberali mi takmer všetky vnútornosti čo mám v mojom štíhlom tele. Ty si len sedel doma a nevedel si sa ma dočkať. Zatiaľ čo ty si sedel na tvojom zadku mne vysávali pľúca. Mal som ich celé zamorené tým svinstvom, čo mi do úst napadalo v noci keď som ich mal otvorené. Ani by si neveril čo zo mňa vytiahli. Bolo to horšie ako pľúca štyridsať ročného fajčiara.
Tak už teraz aspoň vieš čo si o tom všetkom myslím. Ako si ma týral a ako mi bolo. Dúfam, že sa aspoň teraz poučíš a budeš so mnou zaobchádzať ako s priateľom. Dám ti ešte jednú šancu. S pozdravom tvoj nootebook.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
acheraya
21. 1.januára 2013 01:49
ak to neni skopčené z netu tak mega!!
Napíš svoj komentár