Tmavomodré pohodlné lodičky sa mi zaborávajú do poloroztopeného asfaltu. Kráčam barcelonskou uličkou s mojim chlapom smerom k detskému domovu, vedľa nás veselo poskakuje nemotorný bernardín. Rozoberáme posledný Tarantinov film, ktorý sme spolu videli. Kým si odbehnem do banky, kúpi mi tulipán od pouličného predavača. V tej chvíli ho milujem. Pri fontáne si vychutnávame karamelovú zmrzlinu, obklopení všetkýchnasierajúcimi a všadeserúcimi holúbkami. Rozpráva mi nejaký nevtipný vtip a ja sa na neho so záujmom pozriem. Pohľad mi prenikavo opätuje. Prekvapuje ma, čo všetko uvidím:

Pobavenie.
Úžas.
Lásku.
Sympatiu.
Náklonnosť.
Pýchu.
Túžbu.
Spriaznenosť.
Prepojenie.
Energiu.
Hlboký cit.

Budúcnosť

Sila tohto okamihu ma naprosto ohromila, zaskočila. V tej chvíli mal v rukách celé moje srdce, celý zmysel života. Dal mi bozk na pery a dosýta si vychutnal ich sladkosť.

O pár chvíľ neskôr sme sa už hrnuli ulicou La Rambla do náručia malých sirôtok. V ten deň nevyprodukoval len detský smiech, ale vo mne ten najčarovnejší moment, umocnený krásou mesta a lúčami španielskeho slnka.

Hm, dolce vita.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár