Naša mladosť.
Ó, koľkí básnici opisovali toto opojné obdobie života. Koľko veľkých umelcov si nevie zvyknúť na starobu. Koľkí sa túžia vrátiť späť!
A my ju máme tu. Prítomnú a lapiteľnú. Žiaľ, len na chvíľu. Najviac bolí, že nikdy nevieme kedy nás mieni opustiť. Len sa jedného dňa zobudíme - a bum! už to nie je ako predtým.
Naša mladosť.
Krabička cíg v obrovskej kabelke so strapcami. Potrhané rifle, potrhané číny, ba aj myšlienky. Tepláky s ihličkami. Teraz je všetko dovolené. Všetko môžeme. Všetko je tu pre nás.
Nákup najlacnejšej slivky. Posedenia na posteliach na zapáchajúcich internátoch. Objatia s tými najbližšími. Priatelia vytvárajúci rodinu, od ktorej sme momentálne tak závislí. Nech ich je len hŕstka, to je jedno, bez nich život jednoducho nie je možný.
Na stole prázdne plechovky od energetických nápojov, v kúte hotová hradba z pizzových krabíc. Enormná chuť žiť. Neobmedzené možnosti. Želania všetkých sfér. Vesmír? Náš najlepší kamoš!
Všetko je hra, všetko sa dá zvládnuť. Budúcnosť je relatívna, treba žiť dnes. Snívať za popísanými lavicami celé prednášky. Usmievať sa ako blázon aj keď prší. Tešiť sa pri pohľade na milých ľudí v električke.
A nakoniec- on. Intímne rozhovory v noci, keď sa ani jednému nechce spať. Úsmevy a pohľady, pri ktorých len my vieme, čo znamenajú. Pritúlenie sa a prepletené prsty. Nepoznám krajšiu kombináciu ako byť bezhlavo zaľúbená a tak krásne mladá.
Naplno veriť bez jediného zaváhania. Plniť si sny. Dôverovať, že budúcnosť bude taká ako chcem, takú si ju spravím.
Choďte do ulíc ako svorka vlkov, užite si noc svojho života a najmä buďte šťastní! Len vy viete čo a kto vo vás ten pocit vyvoláva, tak sa toho držte. Budem vám držať palce
Life is hard,
but since we know it - there is no reason to be sad.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nemamradahmyz
23. 2.febuára 2014 20:07
krásne
Napíš svoj komentár