Noblesne sa prechádzala kolo jazera, dáždnik v ruke. Hýbala bokmi ta a späť tak rozkošne, ruky biele - sťaby vyváľané v múke. Hľadel som na ňu s absolútnou oddanosťou - hoci nechcela, mala moje srdce v moci. Prešla blízo mňa, vtedy v parku a darovala mi ten najodvážnejší pohľad - už mi viac nebolo pomoci. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj