A samozrejme, v takomto sne nesmie chýbať piano, na ktoré by ma učila hrať postaršia Rusínka. Na zemi by sa povaľovali LP-čka.
Och, môcť tak celé noci zaplniť milovaním, po ktorých by padla krabička cigariet. Počúvali by sme Zeppelin aj Beethovena, čítali všetko od Nabukova po Nesba. Dni tráviť debatovaním o Dalího dielach.
Každú stredu rozveseľovať dietky v miestnom sirotinci, utorky pomáhať so zberom ovocia v okolitých sadoch, po večeroch sedieť pri ohni v obrovských farebných svetroch, obklopení priateľmi.
Raňajkovať víno, obedovať v tráve pod obrovským dubom, namiesto večere opäť splynúť v jedno. Žiť z pár predaných namaľovaných kúskov, pestovať si lásku k umeniu, už navždy.
Nevlastniť nič, a vlastne mať všetko. Nepoznať stres, len krásu bytia.
Milovať život, milovať jeden druhého. Dni si míňať čítaním, tvorením, knihami, písacím strojom, štetcom či hlinou..Dotýkať sa, cítiť, vnímať.. A v noci zas len sex a hektolitre vína.
O polnoci si vytiahnuť starú hrubú deku pod hviezdy, rátať ich, ležať tam tak nahí, v najprirodzenejšej podobe ľudstva.
Chcem to takto. Žiť v tak krásnom klišé.
Boh musí byť umelcom...
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
díky.