ruky v lone.
Sedela ticho v izbe,
za oknom divoké kone.
Čakala na mňa,
kedy sa jej z vojny vrátim.
Čakala na mňa,
neverila, že tam svoj život stratím.
Som pre ňu všetko,
priateľ,milenec ba až boh.
Som pre ňu všetko,
žije, dýcha za nás dvoch.
Miluje ma veľmi vrúcne,
nechcela by bezo mňa žiť.
Miluje ma veľmi vrúcne,
stihla si črty mojej tváre do jej srdca vryť.
Myslím na ňu z vojny,
nič iné v hlave nemám.
Myslím na ňu z vojny,
chcem ju, aj keby bol nemá.
Ha, aký paradox!
Bojujem v hnusnom pekle a myslím na lásku.
Ha, aký paradox!
Och, dobrý bože, odnes ma za ňou! Vidím len jej peknú tvár, hoc môj život visí na vlásku.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár