A oddnes som rasistka...

Čo sa mi dnes stalo...

Veselo si vykračujem cez mestský park smerom k autobusovej zastávke, vtáčiky šťastne pospevujú a slniečko svieti. Vodička veselo žblnkoce a mne sa svet zdá o niečo krajší...

Niesla som sa teda takmer v stave najvyššej blaženosti cez tento kus prírody, keď tu zrazu ku mne pribehla malá cigánka. Mala moje sympatie, voči rómom nič nemám, a ešte k tomu mi aj nápadne mi pripomínala moju mladšiu sestru... Bola špinavá okolo úst, mala strapaté vlasy a také ružové princeznovské šaty. Podišla ku mne a spýtala sa ma, či mám oheň. Vo všetkej slušnosti som jej odpovedala, dokonca ešte aj milo, že oheň nemám, pretože nefajčím. A malá na to: ,,Nemáš? A čo povieš na toto?“ A ochrachlila ma.

Áno, normálne na mňa napľula... Ale v prvom momente som mala pocit, že vyštartovala po mojej taške, takže to, že pristála jej slina na mne, som brala ako lepší variant. Zostala som však kľudná (z doposiaľ neobjasnených príčin). Musím však povedať, že malá mala pekelné šťastie. Pretože keby som nemala 8cm opätky, nebolo tam tých 12 ďalších cigáňov alebo by bol so mnou nejaký veľký chalan, tak by malá schytala taký kopanec do brucha (prípadne do hlavy, neviem, ako vysoko by sa mi podarilo vykopnúť), že by sa z toho tak ľahko nespamätala. Keďže však žiadna z týchto možností nebola realitou a nechcela som mať ďalšie, myslím, že nepríjemnejšie problémy, nezostávalo mi nič iné, ako pokojne vykročiť a ísť aj naďalej svojou vlastnou cestou...

Zobrala som list, ktorým som si utrela slinu tej malej šťandy z mojej minisukne, aby som nedostala nejaký šarlach. Jedna z poľahčujúcich okolností tiež bola, že bolo strašné teplo a mokrý fľak rýchlo uschol...

A teraz si myslite, čo chcete, že som brutálna, že som prehnane agresívna, že som primitívna, ale všetkých cigáňov by som najradšej posadila na jednu veľkú plť s navŕtanými dierami a poslala ich na “výlet“ po Tichom oceáne... A oddnes som rasistka...

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

23 komentov k blogu