Sedela som si len tak v buse, ktory to mal namierene do Nitry. Pocuvala som MP3, pozerala sa von oknom a sledovala rychlo sa meniacu krajinu. Sedelo sa mi velmi pohodlne a este aj autobus bol velmi riedko obsadeny. Netrvalo to vsak dlho...
Presli sme zopar kilometrov, dostali sme sa do Kalnej nad Hronom... A tam ma cakalo malicke prekvapenie... Do autobusu sa nahrnuli dve, velmi pocetne romske rodiny...
Obkolesili ma. Obklucili ma. Boli vsade naokolo! Hovorim vam, nebolo mi vsetko jedno... Musela som sa na nich pozerat, kedze som nevedela zrak odvratit tak, aby som aspon na jedneho z nich nevidela.. Musela som ich pocuvat, kedze “volume“ mojej MP3 bolo uz na maxime a oni ju aj tak s radostou prekricali...
Co ja vsak este horsie, pri mne sedela mlada ciganska mamicka, ktora drzala svoje dieta na kolenach a cely cas ju upozornovala: ,,Gabika, nerob to!“, „Gabika, sed poriadne!“ atd... No a co bolo uplne najhorsie... isli so mnou az do Nitry.
A tako som tam sedela, stiesnena, sklucena, bezradna, ... A pykala som za svoje nove presvedcenia... A normalne som dospela k nazoru, ze niektore z nich prehodnotim... ale len niektore... Presne tak mi treba. Som sa tam musela smazit v svojej vlastnej stave. A nic ine mi netreba...
Jaj, ci som nasrata...
A aj tak je to vsetko strasne smiesne...
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
1
oopss
23. 8.augusta 2007 22:36
neprííjemné
4
to schizofrenik: zlato mierni sa....
to Desiree: hmmm vacsina z nas mame rasisticke predsudky a ja sa to ani nesnazim zmenit nema to cenu
to Desiree: hmmm vacsina z nas mame rasisticke predsudky a ja sa to ani nesnazim zmenit nema to cenu
Napíš svoj komentár