Caccia

,,Arthur... V poslednej dobe si stále zadumaný. Stalo sa niečo?“ spýtal sa ma brat... môj mladší brat Henrich, ktorý bol po celom našom dvore známy ako veľký záletník a sukničkár. Mám ho rád, to je jasné, ale niekedy mi vadí jeho veľká ctižiadosť a drzosť, s ktorou pchal do všetkého nos. Hlavou mi vírilo nespočetné množstvo myšlienok a bratovu otázku som akosi prepočul.
,,Čo? Hovoril si niečo, Henrich?“
,,Braček... Ty si snáď zamilovaný!“ smial sa.
,,Nie, vôbec nie...“ Možno moju zamyslenosť do istej miery spôsobovala jeseň a to počasie za oknami, ale pravda je, že... ,,otec mi robí starosti.“
,,Ale prosím ťa... je to len obyčajné ochorenie a ...“ hovoril to ľahko a odpil si z čase.
,,Skôr som mal na mysli ten sobáš, čo mi otec plánuje... Veď som tú ženu ešte nikdy nevidel!“
,,Jáj, Arthur...“ smial sa mi Henrich, ,,máš na mysli Katarínu Aragónsku? Brat môj, nevieš, čo je dobré...“
Nevládal som mu odporovať a vôbec, hádať sa s ním. ,,Asi by som potreboval nejako sa uvoľniť.“
,,Tak to je to najlepšie, čo by si teraz mohol urobiť.“
,,Áno, asi máš pravdu. Išiel by som si zapoľovať.
,,Tak potom niet čo váhať,“ buchol Henrich do kresla a zdvihol čašu akoby na oslavu môjho nápadu.

Pridalo sa k nám ešte pár lordov. V ten deň bolo počasie tak typické pre našu krajinu... Bolo chladno a pomaly sadala hmla. Tráva bola vlhká, hrozne sa šmýkalo. Ale bol som šťastný. Už som mal po krk tých suchých politických rečí. Toto bolo presne to, čo som potreboval. Jazdu na koni a poľovačku, ktorú tak milujem. Keď sme boli neďaleko lesa, zosadli sme z koní a na svoju obeť sme nemuseli čakať. Na lúke sa za chvíľku zjavilo malé stádo srniek. Mal som právo strieľať ako prvý a tak som si vyhliadol tú najkrajšiu a začal som mieriť. Hmla mi robila trošku problémy, ale... Zrazu sa ozval ohlušujúci výstrel. Srnky sa rozutekali a ja som ucítil silnú pálčivú bolesť pod ľavou lopatkou. Cez vestu mi rýchlo začala presakovať krv, bolesť sa rozliezla do celého tela a strácal som rovnováhu. Padol som mŕtvy dole tvárou na zem. Zasiahol ma niektorý z mojich druhov... Nikdy som nezistil, či to bolo úmyselné alebo to spôsobila tá hmla...

******************************************************************

Arthurova smrť otcov zdravotný stav veľmi zhoršila. Henrich VII. zomrel dva mesiace po smrti svojho syna na čierny kašeľ. Henrich VIII., ktorého preslávili jeho manželky, si vzal Katarínu Aragónsku. Otec mu v závete odkázal trón. Bol tam spomenutý aj Arthur. Henrich VII. mu pôvodne odkázal malé panstvo na juhu Anglicka. Nemal povahu na to, aby mohol viesť krajinu. Ak bola teda jeho smrť zapríčinená z politických príčin, bola úplne zbytočná...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu