Malá hviezda pozerá zhora na chlapca, čo stojí na pobreží mora. Stojí tam celkom sám a upiera zrak k nebesám. Na tvári sa mu leskne slza, pomaly do piesku skĺza; nevládze na vlastných nohách stáť. Maminka sa vráti skoro, snáď... Mamička, mamka, kde si mi? Azda si zmizla medzi hviezdami? Stojím a čakám na teba, nič viac mi netreba. Hrozný hukot mora utícha, a jeho vzlyky znejú do ticha. Stojí a zdá sa, nič nechápe, dúfa, že mamka príde v korábe. Hľadá ju v piesku, morskej pene... Všade je tma, aj keď mesiac je v splne. Stojí a čaká svoju mamičku, netuší, že zmenila sa na hviezdu maličkú. L.M. - Supernova Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj