Odohrava sa v 21. storoci v priebehu dvoch letnych mesiacov na uzemi dvoch krajin. Ako kazda ina tragedia, aj tato zacina zdanlivo (klamlivo) uplne nevinne... Aby ste sa vsak dokazali vzit do deja, musim Vam pribeh porozpravat od zaciatku...
Odisli sme na rodinnu dovolenku do Grecka na malebny ostrovcek Kos. Isla som tam celkom natesena. Vedela som, ze tam bude sranda. Bude tam kopec ludi z roznych krajin, uvidim inu kulturu, preskusam si svoju anglictinu, budem sa kupat v mori, krasne sa opalim, budem si dva tyzdne uzivat sladke nic nerobenie a... dufala som, ze tam prezijem nejaku kratku dovolenkovu romancu...
Aj ked to dva dni vyzeralo dost beznadejne, aj napriek mojim predstavam, nakoniec sa vsetko zvrtlo. Spoznala som najuzasnejsieho chalana na tejto zemi. Spoznali sme sa vdaka mojej 8-rocnej sestre, ktora zbalila jeho 9-rocneho brata... Povedzme si na rovinu, aj vztah s nim najskor vyzeral absolutne neskodne.
Boli sme spolu celych 11 dni vkuse... Uzasne sme si rozumeli, boli sme perfektne zohrati... Aj napriek tomu, ze sme spolu boli den – noc, nikdy nenastalo to trapne ticho... Ziskal moju absolutnu doveru a nebolo ani slovo, ktore vyslo z jeho ust a ja by som mu ho neverila.
Uz som sa vzadala predstavy, ze niekedy najdem takeho chalana, ktoru bude presne taky, akeho chcem... Je krasny, mudry, inteligentny, ukecany, vtipny a vobec... je dokonaly... Zazila som s nim tie najkrajsie chvile svojho zivota. A z mojej nudnej dovolenky, ktora bola dovtedy len o jedeni a spani, spravil jedno velke dobrodruzstvo, kde som pomaly nemala cas na oddych...
Viete, nedokazem slovami opisat to, ako som sa pri nom citila a to vraj viem celkom dobre pisat... Aj napriek citom, ktore som k nemu za ten kratky cas nadobudla, moje srdce bolo obrnene voci zalubeniu... Este stale som to povazovala za nejaky ten letny romanik, ktory musi skoncit... Lenze on mi potom vyznal svoje city a ja som mu otvorila svoje srdce... Zalubila som sa do neho uplne bezhlavo. Chlapec ziskal nado mnou absolutnu moc, ale kedze bola moja laska opatovana, vobec to nezneuzil...
Lenze cas nasho odchodu sa nezadrzatelne kratil... Bola som z toho dost nestastna, pretoze nieco tak hlboke, som doposial necitila k nikomu... Vedela som, ze to musi skoncit, aj napriek tomu, ze sa lubime. Preplakala som dve hodiny na kosskom letisku, preplakala som dvojhodinovu cestu lietadlom, preplakala som hodinu na bratislavskom letisku, preplakala som celu trojhodinu cestu domov do Novej Dediny a plakala som pod chvilou aj dalsie tri dni doma...
Kedze sme zistili, ze obaja sme na tom rovnako, dohodli sme sa, ze to spolu skusime aj napriek 160-kilometrovej vzdialenosti, ktora nas od seba odelovala...
Najskor islo vsetko v pohode. Lenze potom sme sa dlhsie nevideli. Dost cestoval, mal ine aktivity a rozne brigady a cas nam nedovoloval sa stretnut... Ked konecne asi po mesiaci prislo vytuzene stretnutie, na ktore som sa tesila ako maly psik, dozvedela som sa na nom nieco, co bolo to posledne, co som chcela pocut...
Nezvladal dialku, nezvladal to casovo a nechcel ma trapit a rozhodol, ze najlepsie bude, ked zostaneme len kamarati, aj napriek tomu, ze k sebe prechovavame iste city... Ani si neviete predstavit ako ma to vzalo... Cely tyzden pred rande som rozmyslala nad tym, ako velmi ho lubim... Nevideli sme sa dlhsiu dobu, ale moje city neslabli, prave naopak... oni silneli... Spravila by som pre neho cokolvek, aj by som sa vzdala mojho najvacsieho sna a nesla by som na pravo... Nechala som si kvoli nemu narast dlhe nechty, aj ked mi naramne vadia a spravila som si francuzsku manikuru, pretoze viem, ze sa mu to paci. Prestala som pocuvat metal a to som kedysi tvrdila, ze metal neprestanem pocuvat ani keby to malo ohrozit moj zivot. A zacala som pocuvat hip-hop. Ja, co nenavidim hip-hop... Zahlasila som sa na hodinu break dancu a hip-hopu, aby som mu mohla ukazat, co som sa pre neho naucila. Odolala som pokuseniu dat si piercing do pupku, pretoze sa mu to nepaci... A co je najhlavnejsie... uplne som sa pri nom skrotila... Pokorne som znasala, ze chvilu za mnou neprisiel, ze mi nezavolal a dokonca som sa na neho ani nehnevala... Ale to len preto, ze ho naozaj lubim...
Myslite si, co chcete... Ale ja nemam chut zit... Keby to jebnute emo malo taketo trapenie ako ja, vobec by som sa necudovala, ze sa rezu... Keby som sa nemala tak rada, tak by som to spravila aj ja... Ale naozaj som zistila, ze v tomto pripade by bolo lepsie citit fyzicku bolest ako bolest psychicku... A uz asi chapem aj tie jebnute ofiny... Ked niekto place celu noc, tak na druhy den ma tak opuchnute oci, ze len malokto by sa pokusil vyjst tak medzi normalnych ludi... A preto najlepsie je jebnut si vtedy ofinu, ktora to aspon trosku zakryje, do oci...
Vacsina z Vas to mozno nechape... Ale ja som stratila cloveka, akeho ini ludia hladaju cely zivot a aj tak ho nenajdu! Nejako som prestala vidiet zmysel vo vsetkom, co robim... Ked si spomeniem na to, ze uz asi nikdy nebudem v jeho objati, da sa mi zvracat...
A teraz... Vsetci sa mi snazia nahovorit, ze v tom urcite bola ina baba... Ze je to poriadny truhlik, ked sa vzdal tak milujucej baby ako ja a nezasluzi moj cas a vobec moje srdce... Myslite si, co chcete, ale nic z toho si nepripustam. Je dokonaly a navzdy pre mna dokonaly aj zostane. Netusim, ci este niekedy v zivote stretnem takeho cloveka, ako je on... A preto chcem, aby moje spomienky na neho zostali co najkrasnejsie. Nikdy na neho nezabudnem a ani sa o to nebudem pokusat... A aj napriek tomuto vsetkemu vo mne este stale nezhaslo posledne svetielko nadeje... Mozno sa stretneme o par rokov alebo sa k sebe vratime... Ale teraz to uz neriesim. Nechavam to na cas... Ten to vyriesi najlepsie...
Uz presiel tyzden od nasho rozchodu... Este stale hocikedy placem, pretoze bolest mojho srdiecka je naozaj velka a tak skoro ma to este boliet neprestane, pretoze ono nie je zlomene, moje srdce je roztrhane na marne kusky... No aj napriek tomu ho lubim. A budem ho lubit... A dam si spravit piercing do pupku...
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
spiderwoman
28. 8.augusta 2007 17:46
aach..letné lasky...su kratke ale o to intenzivnejsie...neboj prezijes t aj mne sa stalo nieco podobne pred rokom a dost dlho mi trvalo kym som sa z toho dostala ale je to uz v pohode...teda aspon dufam..ale keby som ho stretla teraz asi by som sa mu hodila okolo krku inak pekny blog...pekne si sa vyrozpravala...teda vypisala
2
no ja som tento rok bola na Korfu a zažila somniečo podbne, zamilovala som sa do užanseho chlapca ktorý mi city opatoval a tiež som nedufala, že ho najdeem, ale tak skončilo sa to koncom nášho odchodu z Korfu ..píšeme si, ale on je z vychodneho slovenska a ja z Blavy ...
3
nooo moja. koli chalanovi sa netrap . .ohrizaj si nechyt dalej. piercing si daj a metalu bud nadalej verna ....a ten break dance nee že si krk zlomis tam nekde
Napíš svoj komentár