Ano, ano... Vidime to vsade, pocujeme to vsade, kazdy tym zije... Su toho plne televizory, casopisy, knihy, regaly vo videopozicovniach a obchodoch praskaju vo svikoch, pretoze su preplnene kazetami a DVD-ckami, ktorych obsach nam niektorym zdviha zaludok. Ano, uhadli ste... Su to ROMANTICKE PRIBEHY - pribehy, ktore vsetci doverne pozname.
Dejove linie vsetkych su takmer ekvivalentne. Po zhliadnuti uvodnych 10-tich minut ktorehokolvek "love story" je nam uplne jasny dalsi priebeh udalosti a ich nasledne zakoncenie. Vacsina z nas ich miluje aj napriek tomu, ze v nich neexistuje takmer ziadny realny podlad. Teda, az po odmysleni prvych 10-tich minut, pretoze tie sluzia na predostretie zakladneho problemu - zdanlivo nestastnej lasky (co teda v skutocnom zivote v osobnej historii cloveka zostane zapisane len ako "nestastna laska", pretoze za normalnych okolnosti a prirodzenych podmienok to nemoze mat stastny koniec), a spoznanie hlavnych postav. Dalej je uz uplna zbytocnost dany film pozorovat, pretoze bez akychkolvek jasnovideckych schopnosti si kazdy jedinec vie predstavit dalsi vyvoj udalosti a neodmyslitelny "happy end", ktory vo vsetkych pripadoch vrcholi rovnako - svadbou hlavnych hrdinou alebo ked nie insie, tak aspon ich konkubinatom.
V tomto svojom malom clanku plnom hnevu, satiry a nezodpovedanych otazok si dovolim analyzovat film Notting Hill, ktory vo mne vlastne vyvolal vsetky tieto emocie.
Obsah oneho filmu sa nijak nelisi od ostatnych romantickych filmov, akurat tento bol este viac nerealny. Takze: bezvyznamny a este k tomu nie tak atraktivny muz vlastni knihkupectvo, do ktoreho pride velmi bohata, dobre znama a krasna herecka (tu je ten zlomovy okamih, kedy by som za normalnych okolnosti tento film prestala sledovat /ale som chora, tak som za akekolvek zabitie nudy/, pretoze je viac nez iste, ze tito ludia budu spolu. Samozrejme, nie vsetci sme taki prezieravi, no ale my niektori sme si pri pozerani televizneho programu precitali aj drobnu poznamku, ktora prezradzala, ze sa jedna o romanticky pribeh. Bez tejto velmi strucnej, ale vystiznej zakladnej charakteristiky filmu, by sme si kludne po zhliadnuti prvej minuty a pol nemohli byt taki isti, ze sa jedna o "love story", pretoze to kludne mohol byt horor. Z neho sa bez mihnutia oka mohol vyklut psychopat, ktory postupne vrazdi vsetkych navstevnikov jeho knihkupectva a vlasy obeti si zatvara medzi listy knih. Alebo to mohlo byt aj sci-fi a ona mohla byt mimozemstan zo vzdialenej planety... Aaaale, dost uz bolo zbytocneho obkecavania, aj tak som uz velmi odbocila a zas to bude dlhe...) Takze sme spoznali hlavne osoby... Este raz sa nahodne stretnu. Ona mu zamota hlavu a zacina sa nam romanik. Vsetko fici ako po masle, ale potom zrazu pride neocakavane ci dlho ocakavane zauzlenie. Ona sa prizna, ze ma priatela a on zbabelo odkopnuty na nemilost sa utapa v ziali. Ale potom nasa herecka pokorne pricupka a on ju prijima s otvorenou (ci skor rozkrocenou) narucou. A potom, samozrejme, sa znovu rozhadaju. Tu vsak film ani zdaleka nekonci. Prejde dost dlhe obdobie. Uboheho predavca knih este stale neopustila neustale sa vynarajuca myslienka patriaca nestastnej a nenaplnej laske. Ale prave v momente, ked sa rozhodne zit opat tzv. normalnym zivotom sa zjavi ona. Aby zase nebol len on ten odmietany, dostane aj ona svoje prve "NIE" aj napriek tomu, ze je slavna. Obaja truhlia, pokial si teda on neuvedomi, ze spravil chybu, velmi sa jej ospravedlni a ziju spolu stastne az pokial neumru alebo sa nerozvedu.
Takze, to by sme mali. Mate ten pocit, ze by sa taketo nieco mohlo stat? Zda sa mi to absurdne. No, ale aby som neklamala, je tu este jeden fakt, ktory ma vyviedol z miery... Stala sa mi taka vec, ktorej zaciatok bol takmer totozny so zaciatkom spominaneho filmu.
Spoznala som chalana. Krasneho chalana, ktory posobi ako bassgitarista v jednej nenenovanej skupine. Cize v tomto pripade ja som ta bezvyznamna a neatraktivna. Perfektne sme si rozumeli, celkom ma namotal a ked malo dojst k vyvrcholeniu //poznamka autora na margo - chcela som sa spytat mamy, ako sa da inak povedat vyvrcholenie, ale nastastie som si vcas uvedomila, ze jedine vhodne synonymum na vyraz vyvrcholenie by bolo orgazmus...//... Cize malo odjst k vyvrcholeniu - nase pery sa mali laskyplne spojit a od toho momentu sa nase zivoty nemali rozdelit, ale... nastal ten zlom, ked som sa dozvedela, za ma priatelku. Toto by bol skvely zaklad pre romanticky pribeh so stastnym koncom, ale len vo svete rozpravok a splnenych priani. Nasledovalo vsak velke sklamanie a chvile trapenie. Nechala som si to vsetko prejst hlavou a hypoteticky som mu dala este sancu. Pozval ma na rande. Bolo nam spolu skvelo, vyzeralo to vseliako. Toto rande bola perfektna prilezitost, aby mi povedal, ze sa rozisiel so svojim dievcatom a ze uz nechce nikoho ineho, len mna. No, ale nic taketo sa nedialo. Aaale, to este nic neznamenalo. V klasickom lubostnom pribehu by nasledovalo dalsie stretnutie alebo aspon telefonat, v ktorom by sa mi vyznal, ze po nasom spolocnom poobedi si uvedomil, ze ja som ta prava. Ale je nad slnko jasnejsie, ze nic taketo sa nedialo a ani diat nebude. Preco? Pretoze tento pribeh sa odohrava v realite. Mozno sa este zoparkrat stretneme, potom uz len prehodime zopar slov pri nahodnom stretnuti a nakoniec sa nebudeme ani zdravit, az na seba uplne zabudneme. Je to smutne, ale je to tak.
A teraz mi, prosim vas, niekto povedzte, preco nas vsetci krmia takymi nezmyslami, ako je napr. Notting Hill? Preco niekedy nenatocia film, ktory sa neskonci stastne alebo aspon sa skonci realne? Myslim, ze jedine, co takymito filmami dosiahnu je to, ze kopa mladych dievcat upadne do depresii. A to uz ani nehovorim o tom, ze taka smutna laska kludne moze vyustit az k samovrazde... Pozeraju to a placu... Och, ake je to dojimave... A pri tom si vsetky myslia... aj ja chcem takeho chlapa... preco sa mne nieco podobne nemoze stat? Spominane depresie, traumy, komplexy menejcennosti... To vazne chcete? Taketo filmy by sme kludne mohli zaradit medzi fantasmagorie. A to z dovodu, ze su nerealne... Viem, ze si myslite, ze taky film ako vystrihnuty z normalneho zivota by vas iste nudil, pretoze toho mate dost, co zazijete na vlastnej kozi, nepotrebujete to pozerat aj v televizore. Ale mna zas nebavi pozerat tieto rozpravky. Akurat to vo mne vyvola zlu naladu, pretoze: poprve, hlavna hrdinka ma toho, koho chce bez ohladu na to, ake to bolo pred tym zlozite a zdanlivo nemozne, podruhe, hlavna hrdinka je modelka s vyvinutymi prsiami a hlavny hrdina je iste nejaky rambo s modrymi ocami a potretie to je pocit, ktory ma potom prenasleduje, ze mne sa nemoze nieco taketo nikdy stat...
Spoznala som minule v parku ocarujuceho chalana. Balil ma. Potom sme sa stretli par raz v meste. Zakazdym sa usmieval a aj sa mi pozdravil. On je punker a ja... ja som ja... Cize z toho by bola novodoba Pomada a skoncilo by to minimalne niekolkomesacnym vztahom. Ale ako to dopadne? Nijako. Preco? Pretoze toto je kruta realita a tam sa zazraky nedeju. Stretnem ho este mozno 3x v meste, potom si nebudem moct spomenut na jeho meno az do momentu, pokial mi uz ani nezide na um...
V skole casto na chodbe vidam pekneho blondaka z vedlajsej triedy. Pozerame sa po sebe a zda sa mi, ze som ho asi dostala svojim usmevom. Tiez prikladna situacia pre taky pripad, ze o x rokov budeme nasim detom a vnucatam rozpravat pri nedelnajsom obede v kruhu nasej rodiny pribeh o tom, aka bola babka pekna, ked bola mlada, ako sa na dedka usmievala, ako sa dedko do nej zamiloval a ako si pomyslel, ze len ona je ta, za ktoru sa chce v zivote ozenit... Ale taketo nieco sa vazne moze stat len v knihe alebo vo filme, pretoze tento moj nadejny manzel odide na vysoku skolu a je uplne realne, ze uz sa nikdy v zivote neuvidime. A nech sa mi nikto nepokusa nahovorit, ze osud alebo cesty bozie su nevyspytatelne... Pretoze toto je zivot! Zivot, ktory je ako rebrik do kurina... Kratky a cely posraty. Nie je to ziadna prechadzka ruzovou zahradou, ako to vidime na televiznych obrazovkach. Alebo ked chcete, zivot je pes. A my sme tie stromy, ktore ostieva...
Nemravne ponaucenie nie tak celkom vyplyvajuce z tohto clanku – majte vzdy pesimisticky pohlad na vec a hlavne na zivot, ak to potom z nejakych neobjasnitelnych dovodov, dopadne lepsie, ako ste predpokladali, budete sa aspon viac tesit. Vsetko, co sa moze pokazit, pokazi sa. A urcite nepozerajte tie srdcervuce debiliny v TV. Radsej si porite dobry horor alebo nejaku dramu. Pretoze v takychto filmoch je dost mozne, ze jeden z partnerov zabije toho druheho a to je v dnesnom svete ovela viac realne... A neplacte pri romantickych pribehoch a nad stratenymi laskami... Takych este bude...
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
2
no ja napr. v stredu ani nezapinam vobec TV lebo to same tieto ***** chodia...a ja sa snazim mat vacsinou pesimisticky pohlad na svet a na vobec vsetko.ked to dopadne ziadne prekvapenie...a zase ked to dopadne dobre tak som este radsej ako keby som ratal vzdy s tym dobrym vysledkom ...ak ma teda chapes ...
Napíš svoj komentár
a ten ,,konkubinaat" nemaa chybu! .-D