Neohrozene som sa niesla po rozbitom chodniku plneho nastrah v podobe jam a vycnievajucich kamenov, ktore v nasej dedine nie su ziadnou vynimkou... Myslienkami som bola niekde pri levickom extraligovom basketbalovom druzstve, ked zrazu pri mne isty starsi pan brutalnym sposobom zarucal, co ma teda vytrhlo z mojich krasnych myslienkovych pochodov, konkretne priamo spred oltara od hraca s cislom dresu 13, prosim pekne...
Zastala som uprostred chodnika, mierne som naklonila hlavu doprava a cakala, co sa bude diat. Zacala som premyslat nad hanlivymi slovami, ktore na neho vychrlim, nad presvedcovacimi argumentami, ktorymi sa budem snazit obhajit a ospravedlnit sa mu, aj ked som teda nie celkom presne vedela za co... ked zrazu zbliakol druhykrat...
Bola som uz vazne zmatena... A potom mi to doslo...
Asi kilometer od miesta, kde sme sa prave s dedkom nachadzali bolo ihrisko, na ktorom sa konal velky zapas, tusim Nova Dedina : Podluzany (= Zapadakov vs. Zapadakov). Vzduchom sa niesli najoriginalnejsie nadavky a vykriky obsahujuce pocity smutku a stastia... Z tych hroznych vykrikov som pochopila, ze sme prave obdrzali dva goly...
Ze... mala som dost... Starky bol asi fakt uplny polosialenec, ale jedno mu musime nechat. Bol to salamista, klasik, naco by sa trieskal na zapas, ked aj tak si to vsetko mohol doma v klude na dvore vypocut... O vysledku zapasu bol informovany zaroven hry a pri tom nemusel pohnut ani prdelou...
Lenze to som uz ja nevydrzala a zacala som sa nahlas rehotat. (Pohlad na rozculeneho dedka s palicou, ktory krical rozne pestre nadavky do susedovho muru... no haluz...) Starky zbystril pozornost... Vsimol si votrelca, ktory visel na brane, teda mna, a otvorene sa mu smial do ksichtu. Velavyznamne mi pohrozil palicov a zahanbeny vosiel dnu do domu...
Dobre ma to pobavilo a takto rozveselena som sa pobrala dalej... Chvilku som pockala na zastavke a este stale so sirokym usmevom som sa nasackovala do autobusu.
,,Dobry den! Studentsky Levice!“
,,Do Levic?“, spytal sa autobusar... nechapem preco...
Hmm... zostala som nejaka pomylena... Niekedy sa mi totiz stava, ze si vypytam listok do Levic aj napriek tomu, ze sa v Leviciach nachadzam. A naopak, samozrejme... Jeho otazka ma dostala do uplneho pomykova... Zacala som pochybovat o tom, ze sa nachadzam v Novej Dedine a smerujem do Levic a preto som sa opravila...
,,Do Novej Dediny…”
Pomaly otocil hlavu, pozrel na mna vyrazom co-si-robis-srandu-ty-krava a ja som v tom zmatku fakt nevedela, kde som a kam chcem ist... Poradne som sa zamyslela a potom mi doslo...
,,Do Levic, jasne, boože…”, povedala som mu tonom, akym sa rozpravate so starymi kamosmi z vojny a zovialne som ho plesla po ramene… Ujo autobusar bol vsak mily a zhovievavy k takym, ako som ja, a preto mi bez vacsich problemov listok vydal… do Levic, prosim pekne…
Lenze to sa uz na mojom vystupe zacali smiat dve kurvy. Och, pradon za vyraz, chcela som povedat… take dve mile slecny, v kratkych minisukniach a vysokych cizmach… Pozrela som na ne a … to je vlastne jedno… Nemam v plane pisat o tom, ako dokazem nadviazat milu konverzaciu v autobuse…
Chvilu som sa prechadzala po historickom centre Levic (ak nieco take vobec je) a potom som sa uz vydala za mojim cielom. Pomalymi krokmi som prisla az pred budovu. Podisla som k dveram. Ruku som si opatrne polozila na velku medenu klucku, ktora bola pekne zdobena. Jemne som sa do nej zaprela a otvorila dvere. Zacitila som krasnu vonu skorice a pomarancov. Vstupila som dnu a...
Tu
Sa
Príbeh
Nekončí
Co sa vsak dialo, to z istych osobnych dovod nemozem napisat na blog, kedze je dostupny sirokej verejnosti… Ak by ste vsak mali velky zaujem a umierali by ste od zvedavosti, co sa dialo dalej, kludne mi napiste tajnu spravu a ja vam do nej s velkou radostou napisem pribeh plny smutku, stastia, zostupov a vzostupov a este k tomu aj s necakanym koncom… J
Je to možné?
Komentuj
7 komentov k blogu
1
vcielkamaja
29. 10.októbra 2007 17:59
levice vladnu svetuuu :d historicke centrum mesta je podla mna parkovisko pred kauflandom
2
hej, to sa stalo minule aj mne ked som si vypytala studentky bratislava na nivach... a sak nevadi
3
bohvie ako sa to skoncilo! inak velmi zlaty pribeh ten stary nemal chybu
4
To s tymi listakami ze pytam listok tam kde sa nachadzam sa aj mne par krat stalo. Raz dokonca jeden novy sover, vekova kategoria 100+ snazi natukat do toho pristroja ze chcem ist zo Spišskej do Spišskej . Dufam ze mi napises koniec pribehu .
5
hah to je dobrééééé .. ten starý bol super, ale najviac sa mi páčilo to s tym lístkom
a rada by som sa dozvedela koniec príbehu, tak ak prezradiš,tak budem vďačná ....
a rada by som sa dozvedela koniec príbehu, tak ak prezradiš,tak budem vďačná ....
6
aaaaa wow .-) WOW! no horiim zvedavostou fakt... Ja si tiez staaale pyytam nespraavny ale nastastie naam chodi skoro furt ten isty sofer co ma uz samozrejme poznaa, a ten vie kam chcem iist, takze uz si pytam listok len: ,,dobryyy .-)" a ujo bol fakt Riaaadny frajer fanda mampicista
7
Zomrieeem!!! Neznasam otvorene konce, uz aj ti napisem tajnu spravu, pretoze ten pribeh pocut chcem!!!
Napíš svoj komentár