Vsetko sa to tak nahle udialo vcera vecer kratko po zotmeni. Kedze som uz uplne skockatela (a to je este len zaciatok skolskeho roku, ale nemusim sa obavat toho, ako to bude pokracovat dalej, kedze o chvilu budem zabita potupnym sposobom...), nebola som vcera vonku, nesla som sa zabavat a nesla som ani trsat na diskoteku. Zostala som doma, pozerala som televizne spravy na dvoch programoch, aby som mala ako-taky prehlad, co sa deje vo svete.
Z dlhej chvile som sa zacala hrat s chemickymi roztokmi a skusala som vseliake male pokusy. Matka zavetrila moje nekale umysly, ze sa hodlam hrat na alchimistku v obyvacke, a tak, predpokladam, v ramci srandy chlacholivym hlaskom povedala:
,,Liva, ty ak mi nieco pooblievas, zabijem ta!!"
,,Mami, po prve, nevolaj ma Liva, nemam to rada a vobec si to nezasluzim. Este som nic nevyliala a ani nevylejem. Myslis, ze to tam budem robit prvykrat??"
,,No dobre, ale Boh ta ochranuj potom, ked mi spravis nejake skvrny na gauci!"
Jej pristup bol pre mna priam urazajuci. Co som male decko, aby som nieco rozlievala??
Ludia moji!! Co som ja spravila... Ja som ROZLIALA na dlazku AMALGAM!! Na drevenu dlazku... A vela... Cize to znamena, ze to z nej uz nedostaneme...
Ano, mnohi sa teraz iste cudujete, preco som este stale nazive, kedze sa to vsetko zohralo vcera... Jedina moja zachrana je to, ze si to zatial matka nevsimla. Ale ked si to vsimne... ani si nechcem predstavit, co so mnou spravi. Tak trosku rozmyslam, ci sa jej nepriznam, ze by to mohlo aspon trosku zmiernit moj trest, ale ked tak nad tym premyslam, je to vlastne jedno... ci zomriem hned alebo podlahnem az po urcitom case kvoli zraneniam nadobudnutym pri tyrani... Takze je logicke, ze volim rychlejsiu smrt...
A teraz uvazujem nad tym, ako ma zabije... Mozno ma upali... mozno ma priviaze o strom a necha ma dotrhat divymi zverami... mozno ma rozkraja na kusky... a mozno ma ritualne zabije lyzickou... dostanem 23 bodnych ran a z toho ani jednu smrtelnu... umriem na vykrvacanie... A mozno ma donuti vypit zvysny amalgam a otravi ma...
Nech uz zomriem akokolvek, je jasne, ze umriem skor ci neskor... A preto sa chcem s vami vsetkymi rozlucit. Chcem vam povedat, ze mam vsetkych rada, aj ked vas vsetkych nepoznam... Zite si tu aj nadalej minimalne v takom miery ako doteraz... Zbohom!
Cest mojej pamiatke...
Je to možné?
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mxpx22
16. 9.sept. 2007 15:52
R.I.P.
2
.-) hmm tak ale duufam ze dostanem oznamenie o pohrebe... teda to si nesmiem nechat ujst... Drziim palce na ritual z lyzickou!!! .-)
3
Ake z tohoto vyplyva poucenie?
ked rozlejete amalgam na dlazku hned bezte schovat vsetky lyzicky
ked rozlejete amalgam na dlazku hned bezte schovat vsetky lyzicky
Napíš svoj komentár