Byť výnimočný... jedinečný... autentický... nenahraditeľný a nezameniteľný... takmer dokonalý... úžasný... či ešte úžasnejší... fascinujúci... a... vlastne svojím spôsobom krehký... túži byť každý. Je mi jedno, či súhlasíte, som skalopevne presvedčená o svojej pravde.
A teraz si predstavte, že mne sa to stalo.
Áno, je to pravda, naozaj viem niečo, čo nevie nik. Mám niečo, čo nemá nikto iný na svete a ani to nikto iný nikdy mať nebude. Je to neskutočný a neopísateľný pocit.
Ale len do chvíle, pokiaľ vás táto drahocenná informácia nezačne kváriť a ťažiť. Túžite sa o ňu podeliť so všetkými... alebo aspoň s niekým a... nejde to.
Prichádza ten správny čas a vy nemáte správne slová. Je to tak žalostné, až je to smiešne. Čakáte na správnu chvíľu, veď vtedy sa určite dostavia aj správne slová, ale to nanešťastie nie je pravda. Pretože sa dostaví strach. A ten to všetko pokazí.
Neviete ako, neviete komu, ani kedy... Keby to tak mohol niekto iný za vás, bolo by to super... ale kto a ako... hlava v smútku...
Pekná informácia sa už nezdá taká pekná...
Znamená to, že je po celej výnimočnosti?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
o vsetko ostatne sa delia informacie, teda bud clovek, alebo niektora z veci moze vediet to, co ostatni nie, pretoze nou sa potvrdilo/vytvorilo to.. co ty vies...
cim viac veci si clovek uvedomuje, tym je mu tahsie zit v tomto "jednoduchom" svete
peace!