Vír spomienok

Silný vietor odnáša všetky spomienky,
Nezostane po nich ani zmienky.
Letia preč vo víre vzduchu
A ja sa usmievam od ucha k uchu.

Nie že by som Ťa nemala rada,
Ale márna by už bola každá rada.
Aj keď som s Tebou túžila byť,
Srdce mi pri Tebe odmietalo biť.

Viem, bolo nám spolu krásne,
Neraz cítili sme sa ako vo sne...
Ale mňa ťažoba sužovala,
Na stenu nečinnosti ma prikovala.

Chcem slobodná byť ako vták,
Možno neuveríš, ale je to tak.
Vo vzduchu chcem sa vznášať,
Spolu s lístím k nebu sa vetrom nechať vynášať.

Vidím slzu, čo v oku sa Ti leskne,
Ale ja viem, že rýchlo zaschne.
Teraz Ti to možno pripadá strašne,
No o chvíľu v Tebe niekto ďalší oheň lásky zažne.

Moje srdce som si už dávno vzala,
Čo som Ti raz dávno darovala.
Kúsok v ňom som pre Teba navždy vyhradila,
Aj keď lásku k Tebe už iná láska nahradila.

Aj keď vzťah náš bol úžasný,
Sme už priveľkí na tieto rozprávkové sny.
O nedlho na mňa aj Ty zabudneš,
Z lásky ku mne o chvíľu precitneš.

A tu už končí báseň,
Pomaly slabne vášeň.
Už nemám Ti viac čo povedať,
Tak dovoľ mi zbohom Ti dať...


Zbohom, Miško,
Spinkaj tíško.
Viac už neplač,
Prepáč...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu