Stale som vsak pocula ten zufaly zvuk zvoniaceho telefonu. Prebrala som sa. Ved to nie je telefon… To je zvoncek… Kto by to mohol byt takto neskoro v noci? Ach, nie, urcite sa mi to len sniva, sniva sa mi to… Zvoncek vsak neprestaval zvonit. Zdalo sa mi, ze stale zvoni zufalejsie. Otvorila som oci. Naozaj niekto stoji pred dverami.
Vstala som z postele a prehodila som si cez ruzove neglize zupan. Potichu som isla ku dveram. Mala som strach.
,,Rachel… Rachel! Otvor mi, prosim…”, krical a neunavne buchal pastou do dveri.
,,Aaron? Si to ty?”, opytala som sa nesmelo.
,,Rachel! Vdakabohu… Ano, ano, som to ja! Otvor!”
Rychlo som otvorila dvere. Vpadol mi do narucia. Bol unaveny a vycerpany. Pomohla som mu vojst do izby a posadila som ho na gauc. Podla jeho strniska mi bolo jasne, ze uz dlhsi cas ziletku nedrzal v rukach.
,,Si cely spinavy a dotrhany… Co sa stalo?”, spytala som sa utierajuc mu pot z cela.
,,Zabije ma. Zachej ma urcite zabije. Je to len otazka casu, kedy ma najde. Jeho chlapi su v mojom dome a vsetko mi znicili. Nemozem tam ist… Som bezradny… Prosim, pomoz mi! Urcite ma zabije… zabije ma… Ja to viem, akonahle sa mu dostanem do ruk, zabije ma! Pomoz mi, prosim…”
,,Pomozem ti… Pockaj tu, kamarat moj...”, povedala som, vybehla som von z izby a zmizla som v tme.
Za par sekund som sa objavila vo dverach… aj s flastickou v ruke.
,,Na, tu mas. Vypi to,“ povedala som mu podavajuc flasticku s bleduckomodrou tekutinou.
,,Co to je?", spytal sa ma nechapavo.
,,Vypi to," zopakovala som.
,,Dobre, vypijem to, ale musis mi povedat, co to je."
,,Nedoverujes mi? Prosim, ver mi. Vypi to. Pomoze ti to," zasepkala som a do oci sa mi zacali tisnut slzy.
Aaron si zobral flasticku z mojich ruk a vypil ju na jeden dusok. Zrenicky sa mu rozsirili a videla som, ako mi pred ocami zacal rychlo blednut. Po licach sa mu kotulali velke slzy a cely sa roztriasol. Z poslednych sil mi stlacil ruku: ,,Daku…”, nestihol dopovedat a jeho bezvladne telo padlo na gauc.
Nevydrzala som to a hystericky som sa rozplakala. Hodila som sa mu na hrud.
,,Aaron! Aaron!”, kricala som a triasla som jeho telom. ,,Aaron… Prosim, preber sa…Aaron, prosim, odpust mi… Chcela som ti len pomoct! Nemohli sme predsa dovolit Zachejovi nad tebou vyhrat…”
Vymyslený príbeh
Komentuj
18 komentov k blogu
1
saddath
4. 11.novembra 2007 12:41
vau....
6
vauuu..ďalší z moc kvalitných blogov..možno mi tam chýba nejak upresniť vzťah medzi Aaronom a Rachel..ale inač pecka: ) 9/10
7
Vau, to je ine psycho toto. Super blog, maš fakt talent na písanie.
8
No ze si to ty. Celkom fajn, len sa mi tie mena zdali divne a vyplyva z textu vela otazok, na ktore tam neni odpoved. Inak celkom fajn nehnevaj sa, ale ja som velmi kriticka co sa tyka prozy (a o poezii uz ani nehovorim)
9
Dakujem.
Izis06
Kde som brala inspiraciu pri menach? Dnes som trosku pocuvala kazen. A presne to mala ta poviedka dosiahnut. Vyvolat kopec otazok.
Izis06
Kde som brala inspiraciu pri menach? Dnes som trosku pocuvala kazen. A presne to mala ta poviedka dosiahnut. Vyvolat kopec otazok.
10
waaa... az mi zimomriavky zaci behat po chrbte..
uplne akoby vystrihnute z volakej knihy...
len pekne pokracuj!!
uplne akoby vystrihnute z volakej knihy...
len pekne pokracuj!!
11
Riaaaaaaaadne waw veelmi zaujimave skoda ze to nepokracuje... normalne ma to vtiahlo... che to POKRACOVANIE!!! a peckova bola ta cast kde on prosii o pomoc a ty Terminator ho zachranis jedinym moznym sposobom fakt silne smutne...
13
wau, akože .. ja .. já ti neviem, čo povedat, lebo je to uplne super totaaaalne super
15
hej,tak toto sa mi fakt velmi,velmi pacil velmi dobre..naozaj by to chcelo pokracovanie,ak to bude aspon z polovice take dobre ako tot
17
Keby len super
Zo vsetkych blogov, ktore som od teba cital, bol tento asi najlepsi.
Aj ked je pravda, ze som toho este vela necital, ale dozeniem to
Zo vsetkych blogov, ktore som od teba cital, bol tento asi najlepsi.
Aj ked je pravda, ze som toho este vela necital, ale dozeniem to
Napíš svoj komentár