a freneticky mávam rukou,
zlý vietor odniekiaľ vanie,
a počujem zhluk zvláštnych zvukov.
Nadišla chvíľa,
nechcená aj chcená,
keď láska a nenávisť sa do klbka zvila
a ja sa cítim menejcenná.
Namiesto resetu
som sa zdiskreditovala.
Som mimo hry – dostala som sa do autu;
je to inak, ako som si predstavovala.
Chcela som viac,
a teraz mám nič.
A pravdupovediac
cítim sa ako kráľovná všetkých p**.
Nostalgia, túžba, pocity hnevu -
“nezištné“ dôvody.
Bez nádychu som ponorila hlavu,
no, žiaľ, nie do vody.
Už ROK
sa Ti snažím NIEČO povedať,
no každý môj krok
strach donútil rezignovať.
Všetky vyslovené slová
skončili na dne mora,
nemá význam vravieť ich znova;
už iba odozva tu svoju rolu zohrá.
L.M. – Supernova
* Venované L.Š.
* Prvé dva verše sú požičané od kolegu Insomnyi, pretože je to najkrajšia metafora na stav šialenstva, akú som kedy počula.
Vyznanie
Komentuj
7 komentov k blogu
1
insomnya
26. 5.mája 2008 19:16
Queen of Eccentrics sa nezaprie...
4
Ešte som chcel dodať, že je to fakt dobre napísané... Stavy šialenstva majú niečo do seba...
6
hm...povedala by som ,že viem ako si sa cítila pri písaní tejto básne.
7
vilgarizmy vedia tie basne niekedy tak ozivit a zneju tak ostrejsie alebo ako by sa to dalo nazvat ....
Napíš svoj komentár