Topím sa v tom mori učenia.
Sústredím sa na to ypsilón a iks tri krát päť je …
A teraz. Ako blesk z neba, bum ! Môj tenký most mi prerušil odporný zvuk, kvílivý..
Pozriem sa jej smerom …....... …............. a je tam.
Sedí si ako pani a pozerá sa na mňa. Začína ma chytať zúfalstvo. „Čo teraz?“ hovorí svedomie, „nesmieš jej ublížiť! Je živá, presne tak ako aj ty !“ Prosím ? Nechať ju žiť ?
Neublížiť jej ?
Dobre, aspoň ju potrestám. Za opovážlivosť vstúpiť ku mne do izby. Tak blízko.
Teraz sa na mňa pozerá. Asi si myslí, že sa jej bojím. Pche. Pousmejem sa, vyjmem kelímok od jogurtu a približujem sa k nej. Už je na druhej stane izby, chytá ma ešte väčšia túžba ublížiť jej.
Prahnem po odplate za dobre nevypočítaný príklad z matiky. Teraz je pri mojom stole. Drzosť ! Ja ti ukážem ! Vzala som vrchnáčik od krému. Mandľový, áno možno sa chytí. Približujem sa k nej opäť.
Cítim sa ako vyhladovaný vlk čo čaká svoju srnu.
A teraz. Vrhnem sa na ňu ako tiger, najsilenjšie pudy sa vo mne prebudili. Mám ťa !
Obzerám si vojho poddaného z úplnej blízkosti. A si moja.
Lenže v tom zapípal mobil. Správa na facebooku. Nie nie nie ! Celé moje duševné puto s ňou sa prerušilo..
a opäť je tam.
Na stene...
…......mucha
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár