,, Deje sa niečo?" vytrhol ju z myšlienok jeho hlas.
,, Nie, nič," odvetila už nacvičenú frázu. Neusmiala sa. Len zamyslene pohládzala bruškom prsta orosenú stenu pohára pred sebou.
Vedela, že jej odpoveď ho neuspokojila. Na toľko ho už poznala. Odpila si, aby sa vyhla nepríjemným otázkam. Popravde, v tejto situácií bola už pomaly každá otázka nepríjemná. Na žiadnu totiž nenachádzala uspokojivú odpoveď.
V mobile mala uložené aj jeho smsky. Neľúbila ho, v tom mala jasno, no nemazala ich. Ustavične si pripomínala, že ľúbi iného. Nesmie povoliť. ,, Radšej hrať tvrdohlavú, ako mu dávať nádej!" vravievala si niekoľkokrát za deň. On ale dobre vedel, na čom je. Napriek tomu nepoľavoval. Aj keď to už spolu párkrát preberali. Prečo, preboha, majú skoro všetci chalani takú tvrdú hlavu?!
,,Žužu!" ktosi do nej drgol.
,, No?"
,, Už sa ťa asi dvadsať minút pýtam, či si možem pozrieť mobil!"
,, Ale hej, pozri si," uvedomila si, že mobil mimovoľne stíska v ruke a tak ho pustila. Zaľúbenci pred ňou mali práve oči a uši len pre seba. Ten maniak s jej mobilom momentálne očividne nevnímal realitu. Ale človek vedľa nej mal oči len pre ňu. Neobzrela sa. Aj keď na sebe opať pocítila jemné, priam prosebné pohľady. Trošku sa k nemu pootočila. Naklonil sa k nej a pohladil ju po líci.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rijanqa
30. 10.októbra 2007 16:20
Ooou... no... no cemment... Tibor mi ale niečo povedal... Niečo, čo je podľa mňa uplne na hovno robiť, ale urobil to kvôli tebe.. Vieš, že toto nem dopadne dobre?? Ja by som teraz na tvojom mieste byť nechcela.
Napíš svoj komentár