V duchu zagúľala očami. Toto už teda fakt nebolo normálne. Túto istú myšlienku jej už niekoľko týždňov vtĺkala do hlavy aj jej partia. Nepatrila síce k ľahko ovplyvniteľným, no už ju nebavilo ďalej počúvať od istého človeka, aká je slabá osobnosť, ako jej slovo zrejme veľa neznamená a že si vraj kazí život. Akoby to nestačilo, ani ten vzťah už nebol taký, ako býval.
Och ako neskutočne RADA by všetky tie babenky- ,,ibakamarátky“ poslala expresne do…! Pomaličky normálne začínala ľutovať, že ten chalan nie je dennodenne s ňou. Už mu nedokázala veriť.
Medzi nimi to znovu zaškrípalo. Vadili jej hlavne jeho reakcie. Už aj predtým sa stalo, že to už proste nevydržala a poslala ho za inými. Potom ronila krokodílie slzy a ako naivná hlúpa husička si premietala v duchu pekné chvíľky, čo spolu zažili. Nakoniec ju nápory jeho telefonátov a emailov zlomili a odpustila mu. Nebolo to raz a nebolo to dvakrát. Koľkokrát to vlastne bolo, to už vedeli iba oni dvaja.
Odvtedy prešlo niekoľko týždňov, počas ktorých spolu neboli. Sľúbil, že naisto príde ,,tú ďalšiu sobotu“, no asi hodinu pred rande jej smskou oznámil, že nakoniec nepríde. A aby sa nehnevala. Pohár trpezlivosti, ktorý sa dovtedy napĺňal malými kvapkami, práve pretiekol. Podvečer ho prekvapila tým, že mu z ,, očí do ksichtu“ povedala, že je koniec, za čo potom zožala od partie obdiv. Jej ale bolo čudne. Najprv fajn, no potom to skončilo tak ako tie predošlé rozchody.
Takto sa to ťahalo až do decembra 07. Presne na Luciu ju opať pekne vytočil fakt dobre mierenými poznámkami, tak sa jej chytil amok a cez internet ho poslala kadeľahšie. Na nasledujúcu reakciu: ,,Zase?“ odpovedala: ,, Nie zase, ale už definitívne.“
Len pár dní predtým ju totiž kamarát zvozil, že ten jej vzťah nikam nevedie, atď, atď… až si napokon uvedomila, že mal vlastne celú dobu pravdu, že to vedeli všetci naokolo a len ona si to odmietala pripustiť. A akoby toho nebolo málo, ,,čerstvý expriateľ“ jej vynadal, že je aj tak len obyčajná štetka. Odsekla mu, že on je pre zmenu dospelý len na papieri a kým niečo drbne, nech si to trikrát premyslí.
Len týždeň aj niečo pred týmto ,,incidentom“ jej prišla zaľúbená smska od človeka, s ktorým bola pred dvoma rokmi. Nechápala prečo, no začalo sa jej o ňom takmer pravidelne snívať. Vianoce napokon prežila bez priateľa, no tentokrát na chalanov nezanevrela. Hmotné spomienky na jej vzťah si veľmi šikovne našli miesto kdesi na spodku skrine a tie nehmotné kdesi na spodku jej duše. Nemyslela na ne. Už aspoň vedela, že ďalšiu ,,lásku na diaľku“ nechce.
Preto teraz netrpezlivo čaká, čo prinesie február...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár