po ktorej kráčať musí sam
Priatelia možu pri tebe stáť
no nesmú príliš ti pomáhať
Aj keď sa bojíš, nemaj strach z trestu
ten totiž iba zrúti chrám
Schodíky strasti do chrámu vedú
Vystupuj po nich, aj iní idú
Keď padneš v boji so životom na kolená
Obzri sa okolo, vidíš nás?
Stojíme pri tebe
Neboj sa prijať ruku a znovu vstať
Tento boj nemá víťazov
Len porazených
My si stále želáme počuť tvoj smiech
Lenže keď na teba pozrieme
strácaš sa nám spred očí
Nastalo Ticho
Vo vzduchu okolo cítiť strach
Niečo veľmi zvláštne sa deje
Niekto z nás už nevládze bojovať
Niekto potrebuje pomoc- ale kde je????????????
* * *
Nastalo Ticho
Piesok v hodinách sa dosypal
Zdá sa mi to
alebo počujem svišťanie krídel?
Stískam ti ruku, no ty sa nám vzďaľuješ
v ostrom svetle za tebou nedokážem ísť!!!!
Ostrý piskot bŕzd preťal vzduch
Uniknúť si ale nedokázal
Ani si nechcel
Posledné, čo si pamatám,
je niekoľko smutných slov
Adresovaných mne
a nám všetkým...
Život vyhasol
Bolo to krátke
chcel si zakričať,
no ostalo ticho
Tvoj hlas ale stále znie
v našich srdciach si natrvalo ostal
Ten, kto žije v srdciach iných
toho duch na zemi zostal
A tak nastalo Ticho...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
andygirl
17. 10.októbra 2007 09:09
bože to mi je ľúto dúfam že sa to nestalo včera ak hej to je prekliatie
2
Nádherné... k jednému blogu písanému tomuto človeku som sa už vyjadrovala... z tohto bolo tiež cítiť bolesť a mne ešte k tomu ide sakramensky priliehavá pomalá hudba... nepoznala som toho človeka, ale môžem ti iba zaželať, aby si si na neho nechala iba tie najlepšie spomienky...
3
toto neni fér.. Aj ja mám o ňom napísanú báseň.. Si ju pozri, ale neni dobrá.. Nedojdeš o hodinu po mňa?
Napíš svoj komentár