Konečne som začula na príjazdovej ceste vzadu, na druhej strane nášho bytu, jeho auto. Zabuchla som okno a takmer nečujne zbehla dolu. Zrejme som sa vznášala, pretože si nepamatam, že by som sa chodidlami dotýkala schodov.
Po pár sekundách, ktoré sa mi zdali ako večnosť, som už stála pri jeho aute, Fábií Sedan. Keď ma zbadal cez tie tmavé dymové sklá, ktoré si taktiež presadil on, kvoli svojej ,,nočnej“ rase, otvoril dvere a objal ma. Srdce mi tĺklo ako šialené. Uvedomila som si, že ho stále ľúbim, tak šialene, ako keď sme spolu začínali chodiť. ,, Kim, tak strašne si mi chýbala…. dievčatko moje,“ jemne ma pobozkal a potom sa zahľadel do mojich očí. Vždy vyhlasoval, že sa mu páčia, lebo majú farbu dažďa ( čo mi nikdy nesedelo, vzhľadom na to, že upíri dážď príliš nemajú radi), ale mne sa zdali jednoducho len šedé. Potom zamkol auto a pojal ma za ruku.
Keď sme vošli do nášho bytu, otočila som sa k nemu, že mu poviem jednu novinu, ktorú som si šetrila presne na takúto chvíľu, no keď som otvorila ústa, Jimmy už pri mne nestál. Asi si niečo zabudol v aute, pomyslela som si. Trochu ma síce škrelo, že nemám ani príležitosť mu TO čosi doležité povedať, no keď sa vrátil, nechala som svoju mrzutosť plávať. V ruke totiž držal mobil a keď si niečo na jeho displeji rýchlo prečítal, zatváril sa nanajvýš otrávene.
,, Zlatko, čo sa deje?“ spýtala som sa, no odpoveď som si domyslela ešte skor, než mi ju povedal; opať mu píše jeho bývala. Z fleku by som mohla robiť jasnovidku. Tá ženská mi už fakticky lezie hore krkom, pritom som ju dovtedy, kým som nespoznala Jimmyho a vlastne ani potom, vobec nepoznala- len z jeho rozprávanie, keďže s ňou predo mnou asi rok chodil. Vadí mi aj preto, že už sa to s takýmito esemeskami od nej ťahá s prestávkami asi tri mesiace. Sú síce príležitostné, no aj tak mi začína byť čudné, prečo ju Jimmy už konečne nepošle do kelu…Ale on je strašný dobrák. No, aspoň niekto, kto ,,neprilieva olej do ohňa“. To, že už sú aspoň rok a pol rozídení a on chodí s inou, tej ,,stíhačke“ zrejme nejakým nedopatrením uniklo. Prisámfakt, najradšej by som ju zaškrtila. Nechcem si však priateľa obrátiť proti sebe, tak mu len mobil jemne, akoby koketne, vyberiem z ruky, položím ho na stolík a mojho miláčika objímem ho okolo krku. ,, Tak ako bolo?“ opýtam sa šeptom a nežne ho pobozkám na krk. ,, Celkom fajn,“ trochu nesústredene odvetí, no potom sa na mňa usmeje a pohladí ma po drieku. ,, Len si mi moc chýbala… aha, aby som nezabudol, mám pre teba niečo,“ z vrecka nohavíc vyberie dve, trochu dokrčené vstupenky na akúsi párty, čo sa má konať o hodinu v neďalekom vynovenom Disco bare a jednu mi podá. ,, Čo ty na to, pojdeme sa zabaviť?“
,, Ale keď….“ začnem, no zvyšok vety sa vzápatí akoby vyparil do vzduchu, tak sa podvolím. ,, …No tak teda dobre,“ pomaly si začínam zvykať na to, že dnes si príliš romantiky spolu neužijeme, a tak aspoň pojdem zmyť zo seba negatívne myšlienky do sprchy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rijanqa
5. 10.októbra 2007 19:14
toto som čítala u teba doma super to je
Napíš svoj komentár