Deň ako každý iný
A predsa divný
Strašný
Posledný
Strasie Ťa, hoci vzduch horúci je
Telo sa Ti automaticky hýbe
Skaly sú drsné, šmykľavé
Bezmyšlienkovito ideš ďalej
Vtáčí spev
Víta ráno
Tak ako každý deň
Stojíš na skalách
Pod Tebou sa rozprestiera priepasť
Blčí v Tebe horkosť a trpkosť
Neznášaš, nenávidíš iných
A sám sebou si hlboko znechutený
Prečo?
Kládol si si túto otázku
No odpoveď si nevedel
Chceš ich vytrestať?
Tým pádom to nepojde
Chceš pomstu prichystať?
Uvažuj rozumne!
Bledneš
Myšlienky sa stratili
Niet viac času
Čo prísť má, príde
Už stačilo!
Ozval sa výkrik zavčasu ráno
Vtáky na okamih zmĺkli
Nastalo ticho
Akoby na rozlúčku
Utýranej duši
Ktorá zúfalým skokom
Spasiť sa snaží
Uniknúť trápeniam osudu
Pred očami máš tmu
Ležíš niekde dolu
Jediní svedkovia tvojej rozlúčky so svetom sú skaly
Lúčia sa s Tebou
No naďalej ostávajú nemé…
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár