Keď zniesť sa nevedia
Padáme do pasce
Vlastného trápenia
Prečo ľúbime práve tých
Čo si to nezaslúžia
A neznášame tých
Ktorí ľúbiť vedia?
Prečo je v živote toľko trápenia
Hlavne v živote človeka
Či temnej bytosti snáď
Neveríš?
Tak si to skús
Aspoň raz
Neľútostným buď
No zároveň milujúci
Dušu maj na dvoje
Zmietaj sa medzi dvoma svetmi
Nepokojne sa prehadzujem v posteli
Zaspať sa mi nedarí
Veď či to je len tak?
Zrazu, ani neviem prečo,
Slzy mi tečú po lícach
Milujem a nenávidím
Ľútostím a nezávidím
Empatická takmer ako anjel
Flegmatická viac, než je to správne
Už ďalej nevládzem
No zároveň pokračovať chcem
Mučiť, týrať, chladno sa smiať
Liečiť, upokojovať, lásku rozdávať
Skrátka čistá schizofrénia…
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
issabella
30. 10.októbra 2007 16:02
smrk
2
Super opisuješ teba a toho druhého, čo si len môžem domyslieť, či si si to len vymyslela? Mne sa zdá, že to má spoločné niečo s Tomášom, Zuzi (A) ale ja nič
Napíš svoj komentár