prebrať svoj život odznova zas
môj hlas však nikto nepočúva
mojmu srdcu nikdy nik nenačúval
cítim sa tak osamelo medzi všetkými
ako cudzí medzi cudzími
odkopnutý najbližšími cítim sa oprávnene
postavený na odstrel čelom k stene
cítim sa ako vzduch, akoby som nežil
ľutujem chvíle keď som sa narodil
samota bičuje môjho ducha
myšlienka na smrť sa mi v hlave núka
z posledných síl ešte zmôžem sa výkrik
v nádeji že snáď aspoň niekto zastaví ten rýchlik
ležím na koľajniciach a čakám naň
je mi to ľúto ale čo máš sa staň
veď ajtak ma každý len ignoruje
zbytočne môj život sa preťahuje
na pomoc mi nepríde nikto z nich
s pocitom prázdna opustím ich
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
dala som 4 lebo mi chýbajú čiarky, veľké písmenká.. ale inak je to depresívne pekné
Napíš svoj komentár
Inak pekné...