V piatok prišiel do školy jeden nový chlapec. Veľmi som ho neregistrovala pokiaľ ho triedna neposadila ku mne. Skoro ma porazilo. To miesto som si vydobila a odháňala možných spolusediacich. Som zvyknutá sedieť sama a aj sama pracujem, neviem sa spoliehať na ostatných a radšej si všetko robím sama. No bohužiaľ v triede si už nemal kam sadnúť, a tak ho posadila ku mne. Nechcela som vyrobiť zbytočné problémy a tak som neodvrávala. Dokonca je so mnou aj prvej skupine, takže bude so mnou sedieť vždy. Aaaaa...čo som komu spravila. Chcela som tak veľa??? Ale čo už. Prvý deň v škole. Ešte som ho nechala tak ale po prázdninách si to zlizne. No to nie je tá hlavná katastrofa dňa. Mali sme hodinu biológie a ten debil si zmyslel, že nám dá robiť projekt na prázdniny, vraj aby sme ich celé nepremrhali ničnerobením a samozrejme ho máme robiť v dvojiciach po laviciach, takže ja ho mám robiť s tým chalanom. V triede sedíme každý na striedačku, chlapec dievča, a on nám chcel dať projekt o ľudskom tele no chvalabohu si to rozmyslel, ale len polovične. Keďže sme práve dokončili živočíchy a začíname ľudské telo, môže si každá dvojica vybrať o čom chce. Cez prestávku som počúvala ako sa všetci dohadujú o projektoch, len my dvaja sme tam mlčali.
"Eh....tak....o čom by si chcela robiť." spýtal sa ma a ja som na neho skoro oči vyvalila. On sa mi prihovoril. ON. No...pozerám sa na neho ako na blázna. "Aha jasné...prepáč...zabudol som sa predstaviť. Volám sa Matt." podal mi ruku. Ja som ho za ňu chytila a potriasol mi ňou. Stále som na neho pozerala, no našťastie zazvonilo na telesnú. Schytila som veci a rozbehla som sa s ostatnými do šatne sa rýchlo prezliecť, lebo ten tyran trestá každú minútu meškania jedným kolečkom naviac okolo telocvične. Spomínam si ako som raz meškala dvadsať minút. To bol teda záťah. Odvtedy makám ako raketa. Rýchlo sme sa s babami prezliekli. Ja do svojich obľúbených pohodlných teplákov a trička s krátkym rukávom a ostatné do toho čo im akurát prišlo do cesty. Zbehli sme dole, kde nás už čakal profák a čumel na hodiny.
"Meškáte 1,30 min takže si zabehnete päť kolečiek" zavelil. Super. Stiahla som si gumičku z ruky a vypla som si dlhé biele vlasy do konského copu. Vyšli sme z telocvične a spravili sme to čo po nás chcel. Potom nám dal loptu a hrali sme von na slniečku volejbal. Všimla som si našich chalanov, že na vedľajšom ihrisku hrajú futbal. Bol tam aj Matt. Neviem prečo, ale oči som nevedela od neho odtrhnúť. Má čierne havranie vlasy, krásne zelené mačacie očičká a to telo. Asi je športovec. Prišiel predo mňa profák a mávol mi rukou pred očami. Skoro ma chytil infarkt.
"Ak chceš ísť hrať s nimi tak to povedz hneď a nepozeraj na tú loptu tak zasnene." vyhlásil.
„Eh....nie....to je...dobré...budem s babami...." vykoktala som, ale on ma už ťahal k nim.
"Zoberte ju hrať zo sebou!" zakričal na chalanov a oni na chvíľu prestali hrať. Ja som myslela, že tú loptu mu kopnem do hlavy. Aj tak im jeden chýbal, takže bez problém ma zobrali. Bola som v druhom týme a v prvom bol on. Dali ma do brány, takže som sa ani nemusela veľa namáhať, lebo ako poznám ich, tak sa bijú stále v útoku a lopta sa väčšinou k bránam nedostane. Oprela som sa o tyč a sledovala akože loptu ale mysľou som bola inde. Zrazu som len zacítila ako ma niečo trafilo do hlavy. Spadla som na zem a chytila sa za hlavu.
"Jeee....prepáč....netrafil som sa." povedal niekto a pomohol mi vstať. Ale trafil, presný stred...au...pozrela som sa na neho. Sakra...to je on. Začala som sa červenať a aby som to zakryla som pribehla k lopte a kopla ju chalanom nazad, takže automaticky musel odbehnúť a brániť. On sa ma dotkol. ON. Čo to so mnou je. Som s neho úplne mimo.
Toto bola posledné hodina a musela som pádiť domov nakŕmiť fretky, takže som sa s ním vôbec ani nedohodla na tom projekte, sakra. Hneď ako som prišla domov, som vybehla hore a ako som otvorila dvere ma ovalila známa vôňa fretiek. Iným to strašne smrdí, ale ja som si na to zvykla a aj to je dôvod, že ku mne do izby nikto nechodí. Aspoň mám pokoj.
Ale stále hovorím, len o piatku. Dnes je už streda. Polka prázdnin v čudu a ja som stále nezačala robiť projekt. Idem akurát do chovproduktu s Mimi a Ani, moje fretky, a idem im kúpiť nejaké fajnové žrádlo a výživné kvapky na srsť, aby bola lesklá a hebučká. Mám ich vyložené na pleci a akurát vstupujem do obchodu. Predavač ma už dobre pozná a preto hneď na stôl vyložil to čo chcem Zaplatila som mu a hodila to do tašky. Už som vychádzala z obchodu, keď som do niekoho narazila a spadla na zem. Fretky sa od strachu rozutekali niekam preč a vysypalo sa mi žrádlo. Zmätene som pozrela okolo seba. Dotyčný mi pomohol vstať a keď som sa na neho pozrela, som zistila že je to Matt. Začala som sa červenať a bez slova som začala rýchlo zbierať žrádlo.
"Ty si teda málovravná." zasmial sa a pomáhal mi. Zbalila som to nazad a zostala sedieť na zemi.
"Pre kohože máš toľko žrádla?" divil sa. Asi mi teda nepovie, kam mi zdrhli dámy.
"Pre Mimi a Ani." konečne som pri ňom prehovorila. Vyšli sme z obchodu a začali sme ich hľadať v parku. Hľadal ich so mnou.
"A....čo to vlastné sú zač?" spýtal sa po chvíli a chytil sa za hlavu.
"No....sú to fretky" Zasmiala som sa a po chvíli som ich našla v kope konárikov.
"No tak to sa niekto bude dnes kúpať." Začala som sa smiať a dala som ich do vrecka na rifliach, s ktorého hneď vystrčili hlavu.
"Sú zlatučké." usmial sa. Ja som mu zakývala a pomaly som sa pobrala domov. On ma dobehol.
"Ešte sme sa nedohodli na tom projekte." usmieval sa.
"No....tak....ja musím ísť domov vykúpať fretky...." nechcela som sa z toho nejako dostať, rada ho budem robiť, ale fakt musím.
"Tak...ak....ak by ti nevadilo odprevadil by som ťa." trochu sa začervenal. Ha, aspoň nie som sama.
Došli sme ku mne domov. Rodičia aj sestra odišli na chatu, len ja som sa z toho vyvliekla, lebo sa musím starať o fretky a tam ísť nemohli. Tak som ho pozvala dnu.
"Ty máš nejaké zvieratá?" pokračovala som v konverzácii.
"Nie. Rodičia sú alergický na ich srsť, ale mám ich rád." išiel za mnou. Ja som vyšla hore svojej kúpeľne a dala som fretky do umývadla.
"Môžem ti s niečím pomôcť." popremýšľala som.
"No...môžeš im vyčistiť klietku." usmiala som sa a poslala ho do svojej izby. Ja som začala umývať fretky a potom som ich poutierala. Došla som do izby. Až teraz som si uvedomila, že som ho tam pustila. Sedel uprostred izby. Klietka bola už dávno vyčistená a on si čítal moje projekty z minulého roka. Dala som fretky do klietky, ale dvierka som nechala pootvorené. Sadla som si k nemu.
"Tie si robila všetky sama?" spýtal sa udivene a odložil ich stranou. Ja som prikývla. Mala som tam našťastie poriadok, takže som sa nemala za čo hanbiť.
"Tak.....o čom chceš robiť projekt?" spýtala som sa ho. Mne to bolo úplne jedno.
"Tak...ja neviem..." chvíľu bolo trápne ticho. Nenápadne som ho sledovala a keď sa naše oči stretli sme oba rýchlo odvrátili pohľad a červenali sme sa. Nenápadne som si k nemu prisadla bližšie. Celý čas sme boli ticho. Nakoniec som si znovu našli cestu k očiam a pozerali sa do nich. Tento krát som neuhla ale uprene mu do nich hľadela. Ako keby som jeden o druhom s nich čítali o jeho živote, aký je a podobne. V tej chvíli sa pre mňa zastavil čas. Len som mu hľadela do tých jeho krásnych zelených očí. Nevedela som, čo to so mnou zrazu je. Slabosť, ktorú som cítila v nohách a červeň, ktorá mi stúpala do tváre. Mala som šťastie, že som sedela inak by som asi spadla na zadok. Pozerala som sa mu stále do očí a ani on neuhýbal pohľadom. Mala som pocit, že ubiehajú hodiny a my tam len tak sedíme. Zrazu sa ale zodvihol s tým, že už musí ísť domov. Postavila som sa tiež a bez slova som ho odprevadila k dverám. Tam sa ešte zastavil a pozrel sa na mňa.
„Ten projekt sa môžeme dohodnúť zajtra ak by si mala záujem ho robiť so mnou." Sladko sa usmial.
„Ja..ja..." zakoktala som sa a odvrátila pohľad. „No dobre. Tak zajtra." Usmiala som sa, ale pozerala som sa po dome akože som niečo narýchlo hľadala. Chytil ma za ruku a dal mu pusu na líce.
Keď odišiel som sa zjedla zbytky z obeda, nakŕmila som fretky dala som si sprchu. Potom som si umyla zuby, dala som si pyžamo a ľahla som si do postele. Celý čas kým som zaspávala som premýšľala nad týmto popoludní.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
i.w.q.a
21. 12.decembra 2008 13:57
ejha romanitcke mohlo by byť pokračovanie
3
Mno Angie Velmi Pekne xD Idem Si TO Čítať Dalej xD A môžeš Sem Dať Aj "MAčacie Srdce"
Napíš svoj komentár