"Vstať a hneď!" povedala prísne mamina a ja miesto toho aby som ležala pod studenou perinou som si radšej odišla dať teplú sprchu. V izbe som premýšľala, čo si oblečiem do školy. Čo som včera videla, tak u nich sa uniforma nenosí, ani som žiadnu nedostala a tak som si dala šortky a tričko s krátkym rukávom a trochu väčším výstrihom. Spravila som si dva copy a vyčesala ich trochu vyššie. Nakoniec som si predsa len prezliekla šortky na kapsáče, lebo po prvé sa mi to nejako nehodí k tomu tričko a po druhé vonku sa ochladilo. Nie ako včera. Keďže som mala ešte čas, tak som sa pohrala s fretkami.
Dnes ma tam ocino zaviezol. Vystúpila som pred školou. Ešte som tam bola sama. Mala som sa tam stretnúť s kamošmi, ale ešte tu neboli. Postavila som sa teda pred dvere a čakala ich. Okolo pása som mala mikinu a na krku zavesené sluchátka od MP3-ky na páse. Niektorí študenti si ma dosť prezerali, čo mi veľmi lichotilo. Po chvíli tam dobehol Tom aj Sam.
"Sorry, nejako nám meškal vlak." zadychčane vypotil zo seba Sam.
"V poho...ja budem tiež asi zajtra takto meškať. Dnes ma viezol oco." mávla som nad tým rukou.
Spolu sme vošli dnu, kde čakali ostatní. Mohlo ma napadnúť, že na nás nepočkajú a pôjdu dnu už sami. Všetci, ešte aj ostatní zo súťaže, sme odišli do auly, kde prišiel znova riaditeľ. Odovzdali sme im papiere, ktoré nám podpísali rodičia a potom spustil.
"Takže dokopy vás tu je 140, lenže mi môžme prijať len 60 študentov a z toho vytvoriť 6 skupín." hneď ako to povedal sa strhol šum.
-Ved povedali, že nás už všetkých berú a teraz povedia toto??? To máme akú šancu sa sem dostať a ešte aj ako tím??-
"Jednotlivo si Vás za chvíľu preskúšame a zhodnotia vás naši študenti. Na testy postupujete ako ste prišli na súťaž, v tímoch, ale hodnotení budete samostatne. Prosím zástupcov tímov, aby si prišli zobrať potrebný materiál a nacvičte si niečo." Sam ma poslal dole a tak som tam zbehla a vzala papiere. Bol tam druh tanca a aj hudba. Nejaké typy ako zvláštnosť vystúpenia, ale aj improvizácia a spievanie buď na playback alebo na karaoke. Bohužiaľ som nám vyžrebovala karaoke a za to som si to aj zlizla, ale aspoň sme si mohli vybrať pesničku a keďže v MP3 nosím všetky, na ktoré sme sa učili tancovať a ktoré dobre poznám sme ju napojili na malé repráky, ktoré nám požičali, a odišli sme do uvoľnenej triedy, ktorú dostal každý tím. Chvíľu sme sa o tom radili, ale nakoniec mi vyhoveli a nacvičili sme si tanec na pesničku, ktorú dobre poznám a istú dobu som si ju aj vyspevovala, takže slová poznám.
Za hodinu a pol k nám prišli a na lavice sa posadali nejaký študenti. Vyzerali o dosť starší ako my a prvý krát ma pochytila poriadna nervozita. Nielen že mám tancovať, ale ešte k tomu aj spievať, čo som nikdy nerobila na verejnosti. Pustili nám hudbu a začali sme tancovať. Ja som sa po chvíli musela obetovať a prestala som tancovať a len som spievala, čo je na úkor môjho hodnotenia, pretože hlavný odbor, na ktorý sa hlásim je tanec, nie spev. Zrazu nám ale zmenili hudbu a všetci zastali. Skúšajúci na nás mávol rukou, že musíme pokračovať. Mne sa po chvíli tá melódia zdala povedomá a tak som sa pustila do bláznivého tanca. Po chvíli sa ku mne pridal aj Tom, ale ostatní stáli ako drevo. Na túto hudbu sme sa my dvaja vždy rozcvičovali, ale ostatní sa k nám nikdy nechceli pridať. Nemali sme tam presne nahrané kroky, bola to čistá improvizácia ako vtedy v bare. Nakoniec nám hudbu vypli, niečo si zapísali a odišli.
Po polhodine k nám prišli nejaký štvrtáci a zavolali nás do auly znova. Tam sme si posadali. Ja som sa smiala s Tomom pretože ma šteklil ale ostatní vyzerali dosť vystresovane. Po chvíli začali vyhlasovať tých ktorých prijímajú a na konci povedal: "Tomhas James a Angelika White." tak toto nás zastavilo a neveriacky sme na neho dole hľadeli.
"Poďte všetci dole..." nemo sme na seba pozreli a išli sme k nemu dole, ale nikoho iného z našeho tímu nezobral. Ostatných poslal domov a zaželal im veľa šťastia do budúcnosti. Potom nám vysvetlil, čo si musíme brávať do školy, aké sú pravidlá a ako nás rozdelil do tried a zajtra sa dozvieme viac.
Domov som sa vrátila podvečer celá unavená, lebo sme sa s Tomom vydali domov pešo. Býva tak štyri domy odo mňa pri rodkáčoch. Keď som došla domov som rodkáčom všetko povedala. Mama bola trochu prekvapená, že nám dali ešte výberové skúšky, ale bola šťastná a hrdá, že ma zobrali. Ja som bola taká unavená a zároveň napätá zo zajtrajška, že som okamžite zaspala.
-------------------------------------------------------------------------------
Ráno ma zobudil budík a ako struna som sa hneď posadila.
-Ja idem dnes normálne do školy!!!!!!!!!!!!!! -
Menšia ranná panika. Hneď som bežala do sprchy. Vysušila som si vlasy. Ešte stále ich mám biele s ružovými a zelenými pramienkami. Tie zelené sa ináč po tom mojom šampóne zmenili na modré. Čo mi to dala za farbuu xDDD????!!!!!. Len v spodnom prádle som sa zase postavila pred skriňu a rozmýšľala nad tým, čo som ti oblečiem. Žiadne uniformy po nás nechceli, práve že naopak. Povedali nech sa oblečieme ako chceme. Tak som si dala riflové kapsáče, ružové tričko pod prsia a do tašky na bok som si napratala veci. Ešte som nakŕmila fretky a nejako normálne sa učesala. Rozlúčila som sa s maminou a išla som vlakom do školy. V ňom som stretla aj Toma a hneď sme hodili diskusiu o včerajšku. Hovoril s ostatnými a oni tým nie sú nadšení, že my sme sa tam dostali a oni nie. Mrzelo ma, že sa tam nedostali s nami, ale keď sme tím zakladali pred dvoma rokmi, tak dohoda znela, že trénujeme spolu ale po súťaži každý sám. To znamená, že nemajú žiadny dôvod sa hnevať. Potom som sa ho spýtala ako pokročil s učením na maturitu. Teraz majú normálne školy akademický týždeň, ale my musíme do školy, ale za to ich budeme mať uľahčené. Aspoň dačo X6.
Došli sme do školy a s radosťou sme zistili, že sme aj spolu v triede. Dokonca sme si aj spolu sadli do lavice, ktoré boli pomalované fixkami. Rôzne nápisy o tanečných skupinách a aj nejaké kritické poznámky k nim. Sedeli sme v zadu v rohu a v triede sme boli už všetci, teda...všetky miesta boli už obsadené. Vtedy do triedy vošiel profesor. Nebol oblečený ako obvykle na čo som zvyknutá, oblek a kravata. Mal rifle a tričko s krátkym rukávom. Sadol si. Pomer chlapcov a dievčat v triede bol pol na pol. Začal čítať tých čo sú v triede a ich zameranie. Ja som na konci abecedy a tak som len počúvala čo si kto dal. Všetky dievčatá mali maľovanie O.o a ako druhý talent mali vždy nejaký hudobný nástroj. Chalani mali tanec a tiež nejaký hudobný nástroj. Aj Tom...tancuje a hrá na bicie. Začínala som si tam pripadať ako niekto, kto tam vôbec nepatrí. Zrazu povedal profák: "...Angelika White...tanec a..spev..."
- čože?????????????? Ja neviem spievať!!!!!! -
Tom sa na mňa pozrel rovnako prekvapene ako ja na profáka. Nechápala som to s kade k tomu prišiel, ale po chvíli mi napadlo, že mamina vravela, že pokiaľ sa neuvedie druhý talent tak podla skúšok mi ho vyberú oni sami. A keďže som ja na skúškach spievala tak mi to dali. Profák povedal, že máme akademický týždeň, ale učiť sa budeme na maturitu v škole a potom poobede budeme mať talentové predmety. Pustili nás na voľno. Tak som si vytiahla učebnicu a začala som sa učiť. Zbytok sa vytratil niekam preč z triedy. Tom mi navrhol aby sme sa opreli o vlastné chrbty a tak si vyložili nohy. Ja som súhlasila a už po chvíli sme takto spolu sedeli a drvili sa slovinu, ktorá nám obom nejako nešla. xD
Trvalo nám to asi tak tri hodiny a potom sme si uvedomili, že za 5 minút máme hodinu, tak sme sa rýchlo pobalili a bežali do druhej budovy, kde boli mini sály, normálne sály, telocvične a tak ďalej a ďalej. Našli sme tú našu a až potom sme si všimli odkaz, že hodina sa posúva o 1,5 hodinu. Do učenia sa nám už nechcelo a tak sme si veci zložili do rohu a rozmýšľali čo by sme mohli robiť. Mňa nič nenapadalo a po nejakej chvíli to Tom nevydržal, vzal mi MP3-ku a pripojil si ju na repráky, ktoré boli v rohul. Pustil nejaké pesničky a povedal, že keď už nič tak si dáme dlhuuuuuuuuuu rozcvičku. Ja som súhlasila a už o chvíľu sme tam blbli jedna radosť .
Už ani neviem ako dlho sme sa tam rozcvičovali a pritom sme sa poriadne nasmiali, lebo raz za čas sa vôbec nepodarilo a padla som buď ja na neho alebo on na mňa. Pustil našu obľúbenú bláznivú pesničky. Refrén sa tam veľa krát opakuje a tak si dáme poradie a jeden opakujeme po druhom pričom druhý pridá niečo iné a znova prvý opakuje. Na opis to znie komplikovanie ale inak je to veľmi jednoduché. Na konci vždy skúšame spomalene mostík do zadu, pomaly sa zodvihnúť do stojky a znova na nohy. To všetko na tri až päť dôb. Je to dosť ťažké, ale ja to celkom zvládam. Keď sme to všetko spravili sa nám od chrbta ozval potlesk. Otočili sme sa a vo dverách stál nejaký chalan. Mohol byť tak o päť rokov starší, možno aj viac. Zdá sa mi, že som ho videla pri skúškach, že tam sedel a pozoroval nás, ale ako študent, to znamená, že ešte chodí na túto školu.
"Máte to dobre vymyslené" zasmial sa. "To ste vy dvaja, že? Angelika a Tomhas?" Ja som nejako onemela. Tom ma chytil okolo pliec.
"Hej....že Angee?" zasmial sa a ja som len prikývla.
"Tak spravili ste si vlastnú hodinu... Lektor je na súťaži a tak hodina odpadá...ale Angelika má ešte hodinu spevu. Ako jediná z prvého ročníka" usmial sa.
"Tak dobre...." zbalili sme si veci a rozlúčila som sa s Tomom.
Odišla som s tým chalanom, alebo chlapom? Vyzerá byť starší ako ja, možno viac ako si myslím. Neviem odhadovať vek ľudí. Vošli sme do nejakej miestnosti. Boli tam bicie, gitara a klávesy. Posadili sme sa na kraj na lavičku.
"Tak....jaaj..zabudol som....ja som Kevin." podal mi ruku a ja som ju prijala a potriasla mu ňou.
"Ja som Angee alebo Ang...ako chceš" usmiala som sa a dala som tašku na zem.
"Počul som, že vieš pekne spievať." usmieval sa ale mne sa úsmev zmrazil.
"No....tak to neviem posúdiť." chabo som sa zasmiala. "Nikdy som sa spievať neučila. Moja sprcha by vedela rozprávať. Jedine, kedy som spievala, bolo v sprche a keď som bola sama doma...nikdy nie na verejnosti...no a ešte niekedy pri Tomovi...ale na prijímačkách to bolo prvý krát." vysvetlila som mu, aby si zas o mne neviem čo nemyslel.
"To vážne?? No tak to ti neverím" smial sa "Náhodou čo mi vravel kamoš, ktorý tam bol na posúdenie, tak vravel, že spievaš veľmi pekne. Možno sa ukáže, že si naozaj talent" usmial sa a postrapatil mi vlasy.
Po takej polhodine prišiel profák a ešte s nejakými študentmi. Ja som sa dnes k spevu našťastie nedostala k spevu. Ale čo tam boli ostatní, mimochodom o dosť starší, tak spievali super. Až som si pripadala ako debil, že tu vôbec som. Po hodine som sa odtrepala domov a konečne si ľahla na do postele. Ešte som sa musela ale postaviť a vyčistiť klietku fretkám. Tie boli celé šťastné, že sa mi mohli vyváľať na perine. Ja som im vymenila podstielku, naplnila misky a dala ich tam nazad. Nechala som im aj tak otvorené dvierka. Poumývala som sa a ľahla si konečne spať...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
miush
9. 1.januára 2009 20:07
Tak To JE Upe Ze Supe xD
Napíš svoj komentár