Nepísala som dlho. Celkom mi to aj chýbalo. Zapisovať situácie, čo sa stalo a tak. Tak v skratke sem zhrniem, čo sa teda stalo. Písať som prestala tak pred 2 mesiacmi (chuckle). Najskôr pozitíva. Zmaturovala som xD Aké prekvapenie Mali sme maturity ľahšie pretože sme sa museli pripravovať na jedno predstavenie, ktoré sa robí každý rok pre odchádzajúcich študentov a presne vtedy, keď má škola výročie. Zlá správa je, že ja tam nebudem len tancovať ale aj spievať. S Tomom sme vybrali nejaké pesničky, ktoré teoreticky viem spievam a nejaké nové, ktoré on zložil. Bude totižto môj doprovod. Bude hrať na bicie a ešte taký traja chalani tam budú hrať s ním. Založili nejaké kapelu a mňa si do nej nejako sami automaticky začlenili xD. Trénovali sme denno denne. My sme tam síce nemali vystupovať, ale aby sa zaplnil program, kým sa na začiatku všetky pripravia, tam zahráme niekoľko pesničiek. No a aby toho nebolo málo tak ja a Tom ešte tancujeme s nimi úvodný tanec.
Jedna z najhorších správ aké sa asi stali je to, že mi zomrela jedna fretka T_T Ellie ich vzala von a Ani sa nejako dostala k jedu pre krysy. Susedia ich mali pri dome a varovali nás o tom a ja som Ellie niekoľko krát opakovala, že ich nemá brať von ona bez obojkov, lebo od nej furt utekajú...no...tak doplatila na jej hluchotu chúďatko Ani....doteraz sa s ňou nebavím za to. Ešte mi to aj zatajovala.

Akurát dnes mám to vystúpenie. Viem, že tam príde aj ona aj rodkáči, ale nevedia stále, že ja spievam (chuckle) Od smrti Ani je Mimi strašne smutná a tak som si v škole vybavila, že môže tam chodiť so mnou, ale len pokiaľ nebude robiť problémy.

Práve som sa prezliekla na vystúpenie. Červenú mikinu, čierne kapsáče a na hlavu som si zobrala do tašky bielu masku, kde bol len otvor na oči, ale dalo sa pod tým dýchať. Mimi je už zvyknuté na menšie alebo prudšie pohyby. Nacvičovala často so mnou, takže som ju mávala v kapucni ako aj teraz. Vlasy som si vyčesala do vysokého drdolu, mimochodom tá farba sa mi tak zapáčila, že som si ju znova na niesla na pár pramienkov, spravila dva či tri dredy a pár zapletaných vrkôčikov. Pred halou som stretla Toma a išli sme dnu. Ešte sme stretli pár chalanov z našej triedy a až do večera sme to tam pripravovali. Výzdobu, techniku a čo ja viem ešte čo. Potom sme sa šli pripraviť a dorazili aj ostatní. Do hodiny sa pred pódium zaplnili snáď všetky miesta. Bol počuť nadšený krik a ja som začínala pociťovať poriadnu trému. Tentokrát tam nejdem len tancovať, ale spievať. Prvý krát a hneď pred také veľké publikum. Rozčvičovali sme sa s Tomom vedla pódia v zákulisí keď k nám prišiel Kevin.
"Poďte. Za chvíľu začíname." pozrela som sa na Toma. Objal ma.
"Pokoj." zašepkal a odišli sme k ostatným a zaradili sme sa. Kevin vyšiel na pódium a povedal úvodné slovo. Potom si dal na tvár masku ako sme mali všetci a začala hrať hudba. Dala som si aj kapucu na hlavu. Vybehli sme ešte za tmy všetci na podium a hudba sa naplno rozohrala. Začali sme všetci pekne súmerne tancovať, presne tak ako sme to mali nacvičené. Keď hudba prestala hrať odišli všetci z pódia. Zas tam vyšiel Kevin a predstavil nás. Že sme ešte len prváci a len uvedieme celkový program. Nakoniec nás Kevin zavolal na pódium. Tom tam bežal z ostatnými. Bude hrať na bicie a ešte dvaja chalani, jeden na gitaru a druhý na klávesy. Ja som sa prv zarazila a nevyšla tam s nimi. To ma musel prísť Kevin zobrať. "Tak AG sa nám hanbí" zasmial sa a vyviedol ma za ruku na pódium. Všetci zostali prekvapení pretože celý čas o mne hovoril ako o chalanovi a aj z tejto školy nechodia speváčky. Mimi mi vykukla z kapucni a zostala mi sedieť na pleci. Kevin odišiel z podia. Chalani začali hrať, už už som chcela spievať no v tom mi vypadli všetky slová ((((((((( Chalani pozrela na mňa. Tom zrazu začal hrať niečo úplne iné, chalani sa k nemu pridali a prešli k mikrofonu a začali spievať alebo aspoň hmmmkať text a mne to v tom napadlo a pustila som sa do spevu. Pri refréne sa pridali ku mne. Bola to pesnička od Jonas Brothers - Music, kde sa spievalo, že hudba je mojou dušou, čo bola o všetkých v tejto akadémii pravda. Potom som sa do toho tak vložila že som si spomenula na všetky texty a spievala som tie, čo napísal Tom. Aj napriekk menšiemu trapasu na začiatku naše vystúpenie obdarovalo publikum veľkým potleskom. Zišli sme z pódia a už tam išli ďalší ale tentokrát starší tanečníci. Ja s Tomom sme si sadli na kraj k pódiu a sledovali ich.
Na koniec celého programu sme tam vyšli všetci a poklonili sa znova. V zákulisí si hľadači talentov zavolali skoro polku účinkujúcich. Mňa a Toma sa to netýkalo a tak sme odišli za mojimi rodičmi. Oni nás odviezli domov. Bez slova som vyšla hore do izby, prezliekla sa, ani som Mimi nedala do klietky a spolu sme zaspali ako miminá.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ráno som sa zobudila a trochu ma bolelo hrdlo. No veľa som toho naspievala, ale po teplom čaji to bolo lepšie. Tak som sa rýchlo pripravila do školy a bežala na vlak. Ešte predtým ma mamina stihla varovať, že dnes je večierok v dome dôchodcov, na ktorých nás pozvala babka, a tak tam musíme ísť celá rodina. Svoju babku som nevidela tak osem rokov. Bola chorá, alebo ja som nemohla kvôli škole, proste bolo vždy niečo čo nám zabránilo sa vidieť.
Len tesne som stihla vlak a len tesne pred zvonením som sa dotrepala do triedy. Keďže ideme k babke hneď po škole som bola oblečená už na slávnosť. Mala som na sebe červené šaty na ramienka a vzadu boli do pol chrbta volné a zviazané šnúrkami. K tomu sandálové topánky na opätku. Všetci po mne pozerali. Skôr civeli s otvorenými ústami a vyvalenými očami. No čo, takto som neprišla ani prvý deň do školy alebo na nejakú slávnosť. Sadla som si na svoje miesto a ešte aj Tom bol z toho vykoľajený, chudáčik.

Poobede prišiel pre mňa otec a išli sme hneď tam. Vošli sme do starého domu, ktorý ale svojím zjavom nepripomínal ani dom dôchodcov. Bol renovovaný a vnútro bolo krásne dekorované. Prešli sme chodbami, po ktorých sa už pohybovali aj iní hostia okrem dôchodcov. Jedna pani ma zobrala do hlavnej haly, aby som im pomohla s dekoráciou a prípravou nejakého programu. Vyzdobila som stoly a pomohla pripraviť ozvučenie, keďže sa v tom trochu vďaka Tomovi vyznám.
Do haly začali vstupovať všetci účastníci slávnosti. Oslavovalo sa pri príležitosti 50.-teho výročia postavenia budovy a tým pádom aj založenia domu dôchodcov.
Na začiatku dali slávnostný príhovor a potom začal program. Každý dôchodca si pripravil nejaký program alebo divadlo...no zábava na popukanie. Myslela som, že ma tam zomriem nudou. Program trval dve hodiny a potom som konečne uvidela babku ako sa k nám ladným krokom približuje. Prišla ku mne a chytila ma za líca.
"Ty si mi ale vyrááástla." zatiahla ako keby som bola ešte malá. To isté spravila aj Ellie, aspoň že to spravila aj jej. Neznášam to, ale nejdem jej kaziť náladu. Uvolnili parket a malo sa tancovať. Každý si našiel nejakého partnera. Babka tancovala s nejakým starým pánom, rodičia spolu a Ellie zbalila nejakého mladého chalana. Chudák to. Ja som zostala na boku opretá o stenu a sledovala ako sa všetci bavia. Nebola to žiadna diskotéka na aké chodievame s partou. Tu sa tancoval valčík a iné spoločenské tancu. Kľudné a pomalé, až ma to uspávalo.
Zrazu ku mne niekto prišiel.
"Môžem prosiť?" pozrela som sa na dotyčného.
"Kevin?" prekvapene som sa na neho pozrela a prijala ponuku. Vzal ma za ruku a odviedol na parket. Chytil ma okolo pása a začali sme tancovať.
"Tancuješ dobre." pochválila som sa ho. "Ale čo ty tu?" pýtala som sa ho šeptom.
"Moji starkovci sú tu. Pozvali ma a ja som im to pomáhal aj organizovať." usmieval sa. "Máš tu babičku, že?" zasmial sa.
"Ako to vieš?" prekvapil ma.
"Poznal som ju podla priezviska a aj som sa s ňou rozprával." zatočil ma a potom ma nazad chytil. Ako ma držal sa mi rozbúchalo srdce. Cítila som sa pri ňom nejako divne a pretancovali sme celý podvečer a ešte aj časť večera. Nakoniec sme sa museli rozlúčiť. Nasadli sme do auta a ešte som mu zamávala. Ako sme šli mestom mi začalo byť smutne. Normálne mi chýbal. Jeho pohľad, úsmev...aaaach....... Zrazu do mňa šťuchla Ellie. Pozrela som otrávene na ňu.
"Čo chceš?" zagánila som na ňu trochu.
"Si sa zamilovalaaaaaa...." začala vyspevovať. Rýchlo som jej zakryla ústa a rodičia to našťastie nepočuli.
"Buď ticho!" zašepkala som.
"Kto je to? Teun chalaun." spýtala sa a pustila som jej ústa.
"Ticho....je to kamarát zo školy" šepkali sme.
"Vyzerá byť starší" Usmiala sa.
"To je...ale viac o ňom neviem." oprela som sa.
"Ale ja viem niečo čo ty nie. Páči sa ti" smiala sa. Vzdychla som si.
Konečne sme došli domov. Rýchlo som vybehla hore a chcela sa pozrieť na Mimi, či je v poriadku. Spala ako mimino. Skontrolovala som, či naozaj žije. Nechcem prísť aj o ňu. Vydýchla som si. Vyzliekla som sa a vošla som do sprchy. Nechala som na seba tiecť teplú vodu. Toto som považovala za ten najlepší relax. Keď som vypla vodu som ešte nechala po svojom tele stekať kvapky vody a po chvíli som sa poutierala a len v osuške som vošla do izby. Tam som sa prezliekla do pyžama a spokojne zaspala v mojej mäkučkej postieľke.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ráno, sakra....ako ja ten budík nenávidím. Posadila som sa a trochu ponaťahovala. Pozrela som sa von. Svietilo krásne slniečko. Rozhodla som sa, že pôjdem k jazeru za mesto. Išla som sa dole naraňajkovala a oznámila rodičom, že kam pôjdem. Nemali nič proti a len mi povedali, že si mám dávať pozor. Pobalila som si veci. Mimi som nechala doma, to teplo by jej len uškodilo.
Vybehla som von a šla na bicykli k jazeru. Trvalo mi tak hodinu cez mesto, keď som tam konečne došla. Bola som tam sama, tak som sa vyzliekla do plaviek a vošla do vody. Plávala som v hlbokej vode a keď mi bolo strašne teplo som sa ponorila na chvíľu pod vodu. Už som nevládala a tak som vyšla z vody. Vtedy som si všimla ďalšieho bicyklu. Nejak som tomu aj tak nevenovala pozornosť a ľahla som si na deku a začítala sa do knižky.
Nemala som pojem o čase. Zrazu som zacítila tieň. Pozrela som sa oproti slnku.
"Nie že sa spáliš" zasmial sa niekto a sadol si vedľa mňa.
"Kevin?" Prekvapene som na neho hľadela a rýchlo som si obliekla tričko a červenala sa.
"Ahoj, čo ty tu tak sama?" usmieval sa a utrel si vlasy do uteráka.
"No...bežne sem chodievam sama. Mám rada kľud tohto prostredia." dala som knižku do tašky.
"Ja tiež...je tu fakt božský kľud." sadol si na deku.
"Poznám ešte jedno miesto, no....no od jedného incidentu tam už nechodím." smutne som zašepkala.
"Čo sa stalo.....teda...ak smiem vedieť...." dodal šeptom.
"No...chodila som tam zo svojim priateľom a rozišli sme sa." objala som si kolená a dala šiltovku viacej do čela, lebo mi svietilo slnko do očí.
"A ...... teraz máš nejakého priateľa?" spýtal sa zvedavo.
"Nie...prečo?" pozrela som na neho.
"Len tak." začervenal sa a odvrátil pohľad. Ja som sa tiež červenala a znova pozrela do zeme. Nastala blbá chvíľa ticha.
"Ne-nechcela by si......nechcela by si ísť do kina?" spýtal sa po chvíli. Pozrela som sa na neho.
"Tak....dobre" usmiala som sa. Dávno som v kine nebola. Dohodli sme sa kedy a na čo a išla som už bicyklom domov.
Hneď ako som prišla domov som si dala sprchu, lebo som bola celá spotená a pripravila som si veci na tú schôdzku. Ellie začala vyzvedať, že čo sa stalo. Ja som jej to povedala ale potom som ju poslala preč, aby ďalej nevyzvedala. Zrazu mi zazvonil mobil. Neznáme číslo. Volal mi Kevin, že nemôže prísť pretože zabudol, že už má niečo na pláne. Dohodli sme sa na zajtrajšku, a tak som poukladala veci nazad a ľahla som si na posteľ.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
miush  9. 1. 2009 20:51
Novy Objav ? XD
Napíš svoj komentár