"Čože sa deje?? Prečo plačeš?" sadla si ku mne na posteľ a pohladila Mimi po hlave.
"Ale nič" povedala som a pošúchala si už aj tak červené oči.
"No tak...nikdy neplačeš bezdôvodne" usmiala sa a správala sa prívetivo. Vyrozprávala som sa jej zo všetkého. Ešte som si aj pár krát poriadne poplakala a tak mi podávala vreckovky. Po nejakej hodine mi bolo už oveľa lepšie. Ona sa na mňa len šibalsky usmiala a objala ma okolo pliec.
"Si sa do neho zabuchla. Už dávnejšie. Som si všimla ako spolu tancujete. Je to na vás vidieť" smiala sa.
"Počkaj....ved si prv vravela, že som do Kevina a teraz toto? To ti mám akože veriť??" nechápem ju.
"Áno...ale tak môžme sa spýtať na názor mamy?" provokačne zatiahla a postavila sa, že ju zavolá.
"Nie nie...no dobre....možno ho mám tak rada, ale čo mám teraz robiť. Máme za dve hodiny súťaž v imitácii...ja to nezvládnem" smutne.
"Ale zvládneš. Ty všetko zvládneš, toto je pre teba hračka." postrapatila mi vlasy a odišla z izby. Chvíľu som nad tým premýšľala. Má pravdu. Zvládnem to, ale....ako to čo cítim povedať aj Tomovi a pritom zvládnuť súťaž v imitácii. Vzala som si notebook a išla na net. Prezerala som si všetky klipy od tej skupiny čo máme imitovať a našla som jeden super. Moje šťastie je to, že to spieva ich speváčka a je presne taká ako potrebujem, ale musím trochu upraviť text. Rýchlo som si ho stiahla a začala prekladať a upravovať. Keď som mala ako tak ten text tak som ho znova preložila do angliny a upravila tak aby sa dal spievať. Zabralo mi to vyše hodiny, takže som sa ho rýchlo musela naučiť, čo som vykonávala v sprche XD a potom keď som sa upravila ešte aj v aute.
Ocino ma doviezol na súťaž a so zbytkom rodiny si odišiel sadnúť do obecenstva. Ja som vbehla do zákulisia a dala som Tomovi len noty, že nech to dá ostatným a nech sa na nič nepýta Len na mňa vycivene pozeral, že čo sa deje a rýchlo študoval noty. Pred nami išli ešte tri kapely a potom my. Chalani dobehli k nástrojom a ja som si vzala Mimi do kapucne a vyšla som na pódium. Strhol sa potlesk a začali hrať. V porote sedela celá kapela a keď chalani začali hrať pesničku, tak bolo vidieť poriadne prekvapenie na tvári tej speváčky. Začala som spievať, no pomaly som menila text. Spievala som o inom chlapcovi, ale tak aby to Tomovi niečo pripomenulo a povedalo niečo nové. V rýmoch sa hovorilo o minulosti ako nám bolo vždy spolu dobre a vždy ma podržal, ako mi povedal, že chce ísť preč....a potom to prišlo. Pokračovala som ďalej neznámymi citmi, ktoré k nemu cítim a dokonca sa mi pustili aj slzy. V publiku vládlo hrobové ticho a len všetci nemo počúvali. Keď som už končila pesničku som sa otočila k Tomovi ako hral na bicie a povedala som na záver: "I love you" dala som mikrofón nazad a utrela si slzy. Stále bolo ticho a len som pozrela na porotu. Dokonca aj tej speváčke som v očiach zbadala slzy. Teraz táto celá sála vie, čo k nemu cítim a pre mňa za mňa nech to aj tak zostane.
Tom na mňa prekvapene pozeral. Otočila som sa k nemu nazad a pozrela do jeho očí. Zrazu pustil paličky k zemi a rozbehol sa ku mne. Objal ma a už ani neviem ako, ale bozkal ma hneď na pódiu pred všetkými. Vtedy sa strhol obrovský potlesk. Ja som ho nevnímala len som ho objala a znova si utrela slzy. Nakoniec som ho musela pustiť a otočili sme sa k publiku. Spolu sme sa poklonili a zišli s pódia. Chalani odišli bokom a Tom ma potiahol za ruku k sebe.
"Prečo si mi to nikdy nepovedala?" spýtal sa šeptom a objal ma.
"Nevedela som to presne, pokiaľ si mi nepovedal, že odchádzaš."
"Tak v takomto prípade neodídem. Kašlem na to. Zostanem tu."
"Nie! Nechcem, aby si kvôli mne stratil takú skvelú príležitosť." odsunula som sa trochu od neho a pozrela mu do očí.
- Nechcem, aby odišiel. Chcem, aby zostal. No takáto ponuka príde asi raz za život. Nemôže ju odmietnuť, je skvelý bubeník. Hodí sa mu to. - pritiahol si ma nazad k sebe.
"Lenže ja som chcel nájsť nový život. Nových kamarátov.....lásku.....a pritom som stále hľadel do diaľky a nevidel ťa tu pri sebe" šepkal mi do ucha. Chcela som mu ešte niečo na to povedať, no zavolali si nás na pódium. Vyhlasovali výsledky. Všetkým sa vraj darilo dobre, no len jeden môže vyhrať.
"Porovnávali sme vás všetkých rovnocenne a vybrali sme.....kapelu s číslom jedna!!" Začali výskať od radosti, ale v publiku sa strhla menšia nezhoda. Mne nevadilo, že sme nevyhrali. Pre mňa bol výhra on (inlove).
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Síce sme nevyhrali, no pre mňa dôležitejší iný výsledok. Prvý krát sa stalo, že mala Ellie pravdu. Trochu neobyčajným spôsobom som vyjadrila svoje city Tomovi, ale ešte ostáva otázka, ako sa teda dohodneme ohľadom tej práce.
Po koncerte sme sa všetci pobrali s rodinami domov, takže nebol čas sa o tom moc rozprávať. Na druhý deň som musela chodiť po doktoroch, a tak som zas nešla do školy, ale večer som šla do klubovne. Bola streda a obvykle tam v takúto dobu nechodíme, no potrebovala som sa nejako odreagovať a vypustiť z hlavy všetky myšlienky ako sa len dalo. Vyšla som hore a dala som si veci bokom. Naša klubovňa bol starý klub, kde už dávno nikto nechodil. Po malom úspechu na súťažiach nám dvom majiteľ dovolil si ju ponechať a aby sme nerušili prvé podlažie nám to tam utesnil a tak sme mohli vypekať aj hudbu. Bývalý majiteľ bol môjho otca známy, takže to bolo všetko v pohode. Prešla som k rádiu a zapla moju obľúbenú pesničku. Dala som si dole tričko - pod ním som nosievala len tak trojštvrťový krátky rukáv bielej farby.
Keď sa pesnička rozbehla som začala tancovať. Započúvala som sa úplne do hudby a vypustila z hlavy všetko. Tancovala som na každý takt čo tam bol, čo je všeobecne obtiažne, lebo v tejto pesničke je ich v niektorých pasážach dosť veľa rýchlo za sebou. Ale mňa to týmto štýlom bavilo. Vydávala som zo seba nadmerné množstvo energie a to mi pomáhala potom čisto a rozumne premýšľať o dôležitých veciach.
Netancovala som ani pol pesničky, keď ma niekto chytil za boky a potiahol k sebe. Pozrela som sa cez plece a samozrejme to bol Tom, nikto iný sem prístup nemal. Nebrala som na to ohľad a tancovala som ďalej. On tam len stál a pozeral sa na mňa. Na túto pesničku tancoval vždy so mnou a neustále sme sa predbiehali kto spraví viacej krokov na jeden úsek, ale teraz tam stál a len sa na mňa pozeral.
- Tak keď nechce nebudem ho nudiť.- Pomyslela som si a tancovala ďalej. Zrazu ale vypol hudbu. Zastala som a pozrela na neho.
"Potreboval by som sa s tebou o niečom v kľude porozprávať" oprel sa o stenu.
"O čom?" spýtala som sa a sadla som si na zem. V tom okamžiku ku mne pribehla Mimi a tak som ju vzala na ruky.
"O všetkom.....ja......obdivoval som ťa vždy a časom ťa začal aj milovať..." pozorne som ho počúvala a pozerala mu do očí. "Už je to tak dlhšiu dobu, no zrazu sme sa stretli v klube a ty si povedala, že máš priateľa. To ma trochu ranilo. Prv som bol na teba trochu naštvaný, že si dala prednosť niekomu inému, no potom mi došlo, že ja som sa ťa nikdy na to nespýtal. Nikdy som ti to nepovedal a ani nenaznačil žiadnym spôsobom. A tak mi nezostávalo nič iné len sa s tým zmieriť, no ty si sa s ním po pár dňoch rozišla a keď prišiel za tebou na tú súťaž, tak som si prisahal, že ak by ti niečo spravil, tak to neprežije. Nič sa nedialo a ja som zase čoraz ďalej otáľal ti to povedať.....až do teraz...." podišiel ku mne a sadol si predo mnou. "Angee?.....ch....chcela by si so mnou chodiť?" spýtal sa ostýchavo a usmial sa.
"Áno" povedala som hneď a s úsmevom som ho objala. "Ale....ja som myslela, že chceš hovoriť aj o niečom inom...." zašepkala som po chvíli a pozrela mu znova nazad do jeho krásnych očí.
"Ja viem, ale nemienim sa o tom rozprávať....zmenila sa situácia a tak chcem zostať"
"A keby že ja nespravím to čo som spravila...kedy by si mi to vôbec povedala???" napadlo mi zrazu.
"Ja.....myslel som.....že budeš chcieť nejako naviazať vzťah s Kevinom....."
"Ale tak....teraz si mi tu vravel ako dlho si čakal a ty si tak hlúpy že by si čakal ďalej??? Nenapadlo ti ani sa spýtať?? Prečo si sám nespravil prvý krok už pred pár týždňami???" jednoducho mi to nedávalo zmysel. Ak ma má naozaj tak rád, tak prečo čakal toľko mesiacov. Prečo mi to nepovedal už skôr??? Neodpovedal mi na to. Mlčal. Postavila som sa a pustila som znova hudbu aby som mohla tancovať. Predtým než som ale začala tancovať som mu ešte povedala: "Ja by som ťa rozhodne neodmietla...." a začala som tancovať. Po chvíli sa ku mne pridal a konečne tancoval so mnou.
Tréningu sme sa venovali snáď hodiny a ešte potom si on išiel zahrať na bicie a ja zaspievať si na plné na hrdlo. Okolo deviatej sme sa pobrali domov. Odprevadil ma až pred dom, ale za rohom sme sa tak rozlúčili na svoj spôsob, tak aby nás nevideli rodičia. Vášnivo sme sa pobozkali. Tak ako sme vždy túžili no nedali to nikdy najavo. Je pravda, že človek si začne niečo vážiť až keď to začne strácať. Ešte mi sľúbil, že zajtra pôjde za riaditeľom a poriadne sa s ním porozpráva o tej ponúkanej práci. Pred domom sme sa len objali a hneď ako som vošla do domu sa na mňa spustila fúra otázok a gratulácii od rodičov, že konečne sme sa dali dokopy a tak ďalej. Čumela som na nich ako vyoraná myš a tvárila sa, že o ničom neviem. Celý večer sa snažili zo mňa niečo dostať no ja som ich odbila že som unavená a šla som spať.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
miush
9. 1.januára 2009 21:10
Jake Milô
Napíš svoj komentár