Niektoré dievčatá sa od prvého ročníka dosť zmenili. Tancovali spolu s chalanmi a učili sa štýl tanca taký ako viem aj ja. Predtým mali k nemu istý odpor, ale teraz sa viac venovali jemu ako svojmu baletu alebo valčíku. A tiež sa nám v triede vytvorilo niekoľko zaľúbených párikov. O mne a Tomovi nemali zatiaľ ani poňatia, pretože na tej súťaži neboli a členovia kapely nie sú z našej triedy a povedali, že si to nechajú pre seba.
S radosťou som sa k nim pridala a už sme tam blbli ako to len išlo. Keď sa tam zrazu zjavil Tom a povedal, že mám ísť s ním do kancelárie k riaditeľovi. Tak som k nemu dobehla a spýtala sa ho, že prečo, či sa niečo deje. Mlčal a len tam pomaly išiel.
- Je vážny, že by sa niečo zlé dialo?? - Išla som vedľa neho a už som sa na nič nepýtala. Došli sme k dverám a pred nimi zastali. Tom sa na mňa pozrel a usmial sa. Nechápala som, prečo sa tak potom celú dobu tváril. Chytil ma za ruku a zaklopal.
„Ďalej..." ozvalo sa z poza dverí a my sme vstúpili. Vo vnútri sedel za stolom riaditeľ, zahrabaný papiermi. Ponúkol nám aby sme sa posadili do kresiel, čo mal pred stolíkom. Počkala som, čo spraví Tom, ale keď si on sadol tak som si sadla aj ja. Sadla som si slušne, tak ako sa očakáva od mladej dámy. Aj keď možno nevyzerám na tento štýl, ale nechcem aby si ľudia o mne mysleli len zlé veci. Chvíľu sme čakali, kým riaditeľ niečo dorobil a potom sa pozrel na nás.
„Takže. Zavolal som si vás oboch, pretože mi dnes Tom oznámil, že ponúkanú prácu odmieta. Čo ma veľmi mrzí, pretože je to veľmi dobrá ponuka a myslel som, že sa rozhodneš, že to zoberieš. Nepovedal si mi však, čo ťa prinútilo k takémuto rozhodnutie. Rodičia ti to dovolili a tiež nerozumejú tvojmu náhlemu rozhodnutie. Začínam mať isté podozrenie, že to má nejaký súvis s Angelikou. Od kapely....som sa dozvedel, čo sa stalo na prvej súťaži a prečo ste nevyhrali." Odmlčal sa na chvíľu a zahľadel sa na mňa. Mala som z toho trochu blbý pocit. Bála som sa, že mi to teraz bude vyčítať. Chcela som sa nejako obhájiť, no keď som chcela niečo povedať ma zastavil tým, že pokračoval ďalej vo svojom monológu. „Preto som sa rozhodol učiniť ešte jeden pokus ešte o inú ponuku." Prehrabal sa v papieroch a niečo podal Tomovi a dokonca aj mne. „Toto je moja nová ponuka. Ako kapele sa vám darí až veľmi dobre. Tom, si dobrý tanečník a skvelo vieš narábať so všetkými možnými hudobnými nástrojmi. Ang, ty si dobrá tanečníčka a s Tomom tvoríte dobrý pár a ešte k tomu vieš veľmi pekne spievať. Vyhrala si nám všetky spevácke súťaže, až na tú poslednú ale to nevadí. Preto by som bol rád, keby ste prestúpili na našu druhú školu, kde budete mať viac príležitostí sa prejaviť. V papieroch máte všetky informácie a musia to podpísať aj vaši rodičia." Dokončil, čo nám chcel povedať a poslal nás preč a že to máme ísť prejednať s rodičmi.
Vyšli sme z riaditeľne a Tom ma hneď chytil za ruku. Usmieval sa a to asi znamenalo, že ho to teší, že tam aj mne niečo ponúkol. Pozerala som na neho z neistotou v očiach. Nevedela som, čo môžem očakávať od svojich rodičov. Však podľa papierov to je tak dve hodiny od tohto mesta. Odprevadil ma domov. Vôbec sme sa nerozprávali a obaja sme boli pravdepodobne zahĺbený do myšlienok.
Doma už boli aj rodičia a tak som hneď šla za nimi. Tom šiel tiež domov a dohodli sme sa, že sa stretneme večer v klube a porozprávame sa o tom. Sadla som si do obývačky a čakala kým sa rodičia na obedujú. Zatiaľ som si čítala tie papiere, no začítala som mať pochybnosti, že by ma pustili dakam takto robiť. Po chvíli sa ukázali v izbe a mamina si sadla na gauč vedľa mňa.
„Čože si to čítaš?" spýtala sa milo a pohladila ma po chrbte.
„V škole som dostala ponuku prestúpiť do iného mesta a robiť tam. Predtým ju mal len Tom, ale keď nechcel ísť dali ju celej kapele. Máte si to vraj pozrieť, či s tým súhlasíte." Povedala som a podala som im tie papiere. Mamina si to vzala a začala si to čítať. Študovala to dlho a potom to podala ocovi.
„Naozaj by si chcela ísť robiť do Kyoko?" spýtala sa ma, kým si to čítal ocino.
„No...pôjdu tam chalani a chcela by som ísť s nimi...hlavne ak tam bude Tom" hovorila som trochu neisto.
„Je to dosť ďaleko. Môžeš si robiť čo chceš ale musíme ti to podpísať. Nemáš tam uvedený presný druh práce, len miesto kde budeš pracovať." Hovorila ustarostene.
„Áno. Chcela by som to skúsiť. A ak nie, stále sa môžem vrátiť, nie?" usmievala som sa už.
„No teoreticky áno." Povedal nakoniec otec a podal mi nazad papiere. „Dohodni sa s ostatnými a keď tam pôjdu oni, tak choď skúsiť šťastie." Usmieval sa.
„No tak, keď už ocino povolil tak nemám dôvod ti nejako v tom brániť." Pohladila ma mamina po hlave. Rozlúčili sa a išli hore. Ja som sa šla prezliecť a išla som do klubu. Nečakala som, že tam už Tom bude, mali sme sa stretnúť až o hodinu. Tak som sa posadila k pultu a premýšľala. Napadlo mi, že by som nejako mohla prekvapiť Toma. Vošla som do šatne čo sme tam mali, ak by sme sa potrebovali prezliecť na nejaké predstavenie dole v hlavnom klube, nie tu v našom súkromnom. Vytiahla som očné tiene a iné veci na namaľovanie a otvorila skrinku zo zrkadlom. Začala som sa trošku maľovať. Aby to nebolo príliš ale aby som ho prekvapila. Obliekla som si šaty s trošku väčším výstrihom. Posadila som sa na gauč a preložila si nohu cez nohu a čakala som kedy príde.
Prišiel presne na čas. Keď ma zbadal mu z rúk vypadli fľašky čo doniesol. Našťastie boli plastové, tak sa nerozbili. Postavila som sa a išla som mu s nimi pomôcť. Odniesla som fľašky k pultu a sadla som si na barovú stoličku. Pozrela som sa na neho. Stál tam ako stĺp. Zasmiala som sa na ňom.
„Čo sa deje?"
„Nič nič....len...si prekrásna...." povedal milo a prešiel ku mne. Chytil ma za plecia a pozeral sa na mňa ako som oblečená a upravená.
„Som rada, že sa ti to páči, no nezvykaj si na to moc." Zasmiala som sa znova.
„Tak...nebudem ale si v tom prekrásna. Čakáš tu dlho?" sadol si ku mne a preplietli sme si prsty ako sme sa držali za ruky.
„Ani nie. Ale na teba vždy rada počkám." usmiala som sa.
„Nenarážaš dúfam na to, že ťa rodičia nepustili do Kyoko???" zatváril sa dosť skleslo.
„Nie nie....povedali nech sa sama rozhodnem. Čo povedali na to tí tvoji."
„Sú radi, že si začnem konečne zarábať" zasmial sa.
„No hej, tvoji sú taký. Neviem....chcela by som ísť s tebou, ale trošku sa bojím. Nikdy som nebola tak ďaleko od domova." Sklonila som hlavu a stále o tom premýšľala. Pocítila som ako ma objal a pritúlil si ma k sebe. Tiež som ho objala. Potrebovala som to a tak som premýšľala ďalej. Bol trpezlivý a mlčal. Len sa raz za čas napil trošku a znova ma objímal pevne. Pozrela som mu do očí a ešte raz si to poriadne premyslela.
„Tak dobre. Pôjdeme spolu tam" usmiala som sa a dala som mu pusu na nos.
„Tak ideme, ale len my dvaja. Ostatní z kapely ísť nechcú pretože vraj tu majú lepšie ponuky."
„Keď tu majú lepšie ponuky, tak to nie je naša chyba...pôjdeme sami...." zašepkala som. Pohladil ma po chrbte a stále ma objímal. Páčilo sa mi to, keď sme boli pri sebe tak blízko. Cítila som sa v bezpečí a príjemne.
Rozprávali sme sa niekoľko hodín. O ceste, o tom kedy by sme mali ísť a ako sa tam budeme správať. Rozhodli sme sa, že nebudeme na verejnosti dávať najavo svoje city, čo bude pre nás veľmi ťažké a často aj nepríjemné. Ale zistíme prv pomery medzi ľuďmi kde budeme, tak potom sa dohodneme o ďalšom našom spoločnom kroku. Odletieť by sme mali zajtra večer a prídeme tam v noci. Ešte si musíme zariadiť pár vecí u riaditeľa a môžeme ísť. Odprevadil ma domov a išla som hneď spať.
Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka.
„Päť ráno????" pozrela som na budík.
- Čo sa pokazil??? - Do izby mi vošla mama a hneď ma začala tlačiť do kúpeľne.
„Daj si sprchu a musíš sa baliť. Dnes odchádzaš tak nech máš všetko potrebné zo sebou. Potom za riaditeľom a oddýchnuť si pred cestou..." hovorila ďalej aj keď som bola v sprche a ledva som ju počula. Ako ju poznám ma určite poúčala ako sa tam mám správať a že sa nemám rozprávať s cudzími ľuďmi a tak ďalej a ďalej.
Spravila som všetko, čo po mne chcela. Pobalila som sa, vybavila som nepotrebné veci a večer sa tešila na Toma, aj keď som mala poriadny strach z letu. Nikdy som nesedela v lietadle a neviem či náhodou nemám strach z výšok. Ocino ma viezol autom na miestne letisko a už keď sme parkovali som zbadala Toma ako čaká s vozíkom na kufre pri vchode. Vystúpila som a podišla k nemu. Objali sme sa a pomohol mi zobrať veci na letiskovú kontrolu.
Všetko prebehlo v poriadku a rozlúčila som sa s rodičmi a išli sme si sadnúť do lietadla. Bola som tak nervózna, že som Toma pevne držala za ruku. Usadili sme sa a pozrel sa na mňa.
„Nemusíš sa báť. Nie je to nič čoho by si sa musela tak báť." Hovoril kľude a zapol mi pás.
„Ale...ja som ešte nikdy neletela. Ani neviem či náhodou nemám strach z výšok..." bľabotala som jedno cez druhé v menšej panike.
„Ale už psst" zasmial sa a vybral môj discman s tašky a dal mi ho na uši „Počúvaj hudbu a nič iné nevnímaj" usmial sa a zapol ho. Pozrela som sa na neho. Sadol si a pripútal sa. Vzlietli sme...
Zobudila som sa v posteli. Dala som si dole sluchátka a pozrela som sa po izbe, v ktorej som bola. Pri dverách som mala kufre. Jeden bol otvorený a položený tak na zemi. Mala som na sebe pyžamo takže ma niekto prezliekol a uložil spať. Okrem postele a mojich kufrov bolo v izbe, gauč, televízor a všimla som si aj pootvorené dvere do kúpeľne. Bolo to dosť priestranné a neobvykle veľké. Posadila som sa. Niekto zaklopal. Zakryla som sa dekou.
„Ďalej." Povedala som a odložila som discman na nočný stolík. Dnu vošiel Tom. Usmieval sa v rukách mal tácku s raňajkami a ružou. Sadol si ku mne na posteľ a položil ju vedľa nás. Odhrnul mi vlasy z tváre a krásne ma pobozkal.
„Dobrá ránko kráska." Usmieval sa.
„Aj tebe. Kde to sme?" spýtala som sa hneď a pozrela von oknom, kde bolo vidieť pláž pri mori O.O
„No sme v hoteli, kde budeme bývať za peniaze školy. Máme tu obstaranú aj stravu. A dnes si pôjdeme vybaviť prácu v ich pobočke."
„Počkaj...to už sme tu??" prekvapene som na neho pozrela. „Prečo si ma nezobudil, keď sme pristáli?" až teraz mi došlo, že sme leteli lietadlom.
„Hneď ako sme vzlietli si zaspala a bola si taká zlatučká, že som ťa nechcel potom budiť. Pár chalanov mi pomohlo s taškami z auta a dozvedel som sa od nich, že asi budeme spolu robiť." Zasmial sa.
„Mal si ma zobudiť." Povedala som ustarostene.
„Nechcel som....tak sa naraňajkuj a obleč. Ja sa idem do izby vybaliť a potom môžeme ísť spolu tam." Postavil sa.
„A platí teda to na čom sme sa dohodli" Chvíľu mlčal a potom prikývol. Odišiel z izby a ja som sa pozerala na zatvorené dvere. Dala som si raňajky a išla som si rýchlo vybaliť veci. Von bolo teplo a tak som si obliekla šortky a tričko s krátkym rukávom pod prsia a s malou kapucňou. Pustila som si hudbu nahlas a odkladala som veci, keď som to mala všetko hotové som si všimla sms-ku.
Angee, išiel som už do školy vybavovať veci, lebo chalani chceli ísť. Počul som hudbu a tak som ťa nechcel vyrušovať. Stretneme sa po večierke. Prídem za tebou, Milujem ťa, Tvoj Tom.
„Ach....tak musím ísť sama." Povedala som len tak do prázdna a pobrala som si veci. Vyšla som z izby a zišla som dole výťahom a pred hotel.
Podľa značiek som našla školu a aj riaditeľňu. Cez okno som si všimla, že na ihrisku hrá Tom s chalanmi futbal. Mrzelo ma, že sa k sebe tak správame. Chcela by som byť pri ňom a hrať s ním. Alebo sa prechádzať po meste a držať sa za ruky. Pri ihrisku stáli aj nejaké baby a počúvali hudbu podobnú mojej. Vyzerali tak, že ich tam povzbudzujú a po chvíli sa ukázali aj dáke páriky. Jedna baba nejako veľmi pozerala na Toma. Prezrela som si ju poriadne. Mala blond vlasy, hnedé oči, pekne opálená a postavu mala snáď lepšiu ako ja.
Zrazu sa Tom pozrel mojím smerom, no než sa stihol úplne otočil som sa skryla za stĺp. V jeho tieni som prešla až k stene na druhej strany chodby a popri nej som šla do riaditeľne tak aby ma nevidel.
Zaklopala som na dvere.
„Vstúpte" ozvalo sa. Vošla som dnu. Za nejakým pultom stála žena s papiermi.
„Dobrý deň. Prišla som za riaditeľom sa prihlásiť na..." začala som hovoriť, no prerušila ma tá žena.
„Vy ste....Angelika White?" spýtala sa.
„Áno"
„Riaditeľka Wilsonová vás očakáva v kancelárii." Ukázala na dvere. Chvíľu som váhala no vošla som tam. Sedela za stolom a niečo robila v počítači. Pozrela sa na mňa.
„Vitaj u nás Angelika." Povedala milo a kázala si mi sadnúť. Sadla som si do pohodlného kresla pred ňou. „Som rada, že k nám do školy zavítal taký talent ako si ty. Dúfam, že sa ti tu bude páčiť. Vyučovanie máme pozastavené kvôli letným prázdninám, len talentové hodiny bývajú a to tiež tak po obede, keď nie je dobré byť na slnku, aby sme veľmi študentov neobmedzovali cez ich voľné dni. Takže....ty máš...spev a tanec?....prišiel sem ešte jeden chlapec z tvojej škole – Tomhas James – že?" pozrela sa na mňa.
„Áno. Sme spolužiaci....a sme v jednej kapele."
„Aha..áno...mám to tu v záznamoch. Tak vás priradím do tej istej skupiny aj na tancovanie, aby ste to mali ľahšie." Usmiala sa.
„Ďakujem."
„Takže tréning máte zajtra o jednej tu dole v telocvičniach." Dala mi papiere.
„Dobre." Postavila sa a podala mi ruku a ja jej tiež.
Potom som odišla, že pôjdem nazad do hotela. Po ceste som si všimla jedno kaderníctvo. Napadlo mi, že by som sa mohla dať trochu podstrihnúť, lebo Ellie ma dlho neupravovala. Vošla som dnu a na stene mali vypísanú novo otváraciu akciu na zostrihy. Platí sa len polovica. Tak som sa porozprávala s kaderníčkou. Volá sa Nina a poradila mi dobrý zostrih, čo sa mi veľmi páčil.
Keď skončila vyzeralo to fakt super. Zostrihala ma ako keby na krátko iba nad plecia, ale spodné vlasy mi nechala dlhé a odstrihla len vrchné. S tých spodných mi zaplietla dva copy a na vrchu mi krátke vlasy rozstrapatila. Vyzeralo to presne tak ako som si predstavovala, keď mi to opisovala. Zaplatila som jej a spokojná som odišla nazad do hotela.
Poobedie som trávila tým, že som upratala veci do šuplíkov a kufre schovala pod posteľ. Večer som čakala na Toma, no on nechodil a ja som nakoniec zaspala.
Ráno som vstala skôr ako normálne. Teda oproti včerajšku. Posadila som sa a ponaťahovala sa poriadne. Z elánom som sa postavila a obliekla som si tie isté veci ako včera len v iných farbách. Dala som si šiltovku na hlavu a išla som sa prejsť mestom. Prezrela som aké sú tu obchody, najedla som sa v meste a presne na čas som prišla aj s vecami na hodinu tanca.
Boli tam samé baby a už pár chalanov, no do páru sme ešte stále neboli. Oprela som sa o stenu na kraji a všetkých si prezerala. Prišlo ku mne jedno dievča.
„Ahoj. Ty si tu nová?" spýtala sa milo a oprela sa o stenu vedľa mňa.
„Áno." Odpovedala som jej milo. Usmiala sa na mňa a odišla k ostatným. Ja som čakala na Toma. Chcela som ho konečne vidieť, no prišiel až za polhodinu a aj to vyzeral, že moc nespal a podopieral nejakého chalana, ktorý mal pravdepodobne opicu zo včerajška. Takže Tom bol asi s ním. Vzdychla som si a pozrela sa von oknom.
Chvíľu sa o niečom rozprávali a potom začali
„Takže...vítam Toma v našom tíme." Zahlásil asi vodca skupiny. Pozrela som sa na Toma ako sa teší. Pohľady sa upreli ale na mňa. Len som si ich premerala a pozerala sa, čo po mne chcú. „Bohužiaľ teraz sme na páry takže ťa nepotrebujeme." Povedal takzvaný vodca a ukázal na dvere.
- Že ma nepotrebujú????? Ako to myslí? Nie je trochu drzí?? - Zostala som tým pohoršená. Zobrala som si veci a bez slova z tade odišla. - Keď ma nepotrebujú ich chyba. - Skončila som svoje myšlienky a išla som nazad do hotela. Poupratovala som si izbu a počúvala hudbu.
Večer som sa vychytila do tanečného klubu, čo bol neďaleko hotela. Všimla som si plagátu pred ním. Mala tam byť súťaž pre tanečné skupiny, tak sa aspoň zabavím. Mala som na sebe kapsáče, tričko pod prsia s kapuckou a šiltovku. Vlasy som si nechala voľne len tie dlhé som si zaplietla do úzkych copíkov. Vošla som dnu a akurát tam vystupoval zo skupinou Tom. Rýchlo si osvojil kroky a tancoval s nimi. Popravde tu bolo tak málo skupín, že išli posledný a potom sa rozhodlo o víťazovi. Podišla som k Tomovi a zagratulovala mu. Chcela som mu niečo povedať, no v tom tam pribehol „vodca" skupiny a vzal ma za ruku na bok.
„Čo furt doliezaš??" húkol na mňa cez hudbu, aby ho bolo počuť. Akurát začala nová pesnička. Mykla som plecom a niekto ma zatiahol na parket.
„Batle" zahlásil DJ a ešte tam vtiahli aj toho „vodcu". Hudba hrala ďalej a on tam začal tancovať. Stála som na mieste a sledovala jeho kroky a trampolíny, čo tam odkryli. Jednoznačne sa predvádzal a chcel urobiť dojem. Keď si myslí, že k nim nepatrím presvedčím ho o opaku. Keď mi dal priestor som začala opakovať jeho kroky. Odrazila som sa od trampolíny spravila na ňom stojku a dala mu dole bundu a v rámci tanca som si ju dala na seba. Napodobovala som presne jeho kroky ale ja som mu priestor nedala. Zostal s toho vykoľajený a nevšímal si hudby. Tancovala som ďalej a hodila som na zem bundu a blbla ako keby nič. Nepredvádzala som sa, len som sa zabávala ako to mám vo zvyku. Tom sa na mňa tiež pozeral a po chvíli sa ku mne pridal. Tancovala som tak, aby som ho k tomu donútila alebo zavolala, pretože som si s ním chcela zatancovať a byť s ním konečne. Batle sa ani nezačal a skončil. Už len tým, že on prestal tancovať. Toto nebol súboj ani z ďaleka taký ako som ja poznala. Klub sa medzi časom trochu vyprázdnil lebo sa skončila súťaž. Vyšla som hore k DJ a tancovala provokačne na ďalšiu pesničky a niekedy aj popri blízkej tyči. Jednoducho som sa superne zabávala a videla som HO ako tam stojí a zdúva sa. Tom sa ku mne pridal aj napriek tomu, že nikto iný s tej skupiny netancoval. Spoznala som tú pesničku a začala som aj spievať. DJ to dal tichšie aby ma bolo počuť a po chvíli sa ku mne pridal aj Tom, pretože sme ju spolu nacvičovali. Naschvál som ho provokovala a smiala sa na tom ako vždy prekvapivo reagoval. Zrazu sa na parket k nám pridalo jedno dievča a začalo s ním tancovať. Nevšímala som si toho a bavila sa ďalej, no on nevyzeral moc nadšený ale tancoval s ňou. Začala som po ňom podozrivo cápať a zvádzať ho. Nevenovala som tomu moc pozornosť, veď sme sa dohodli, že zatiaľ to budeme skrývať, no vo vnútri ma to riadne žralo.
„AG? Dáš si ešte jednu rundu?" spýtal sa ma DJ a zbehol dole a tancovali sme spolu. Neviem skade ma spoznal, ale nevadilo mi to. Pokiaľ sa z toho nevykľuje nejaký povyk tak prečo nie. Tancovala som ako normálne a skvelo sa bavilo až do polnoci.
Keď sa to skončilo, šla som do hotela a cestou ma dobehol Tom. Išli sme vedľa seba ako keby nič a len sa tak rozprávali o tanci hudbe a podobných veciach. Odprevadil ma na izbu a zašiel akože nenápadne so mnou aj dnu. Keď sa zatvorili dvere ma hneď objal a začali sme sa bozkávať. Pritlačil ma na stenu a tisli sme sa na seba. Keď sa to trochu ukľudnilo tak trochu odstúpil a pozrel sa mi do očí.
„Si ma dnes provokovala.." začal sa smiať „..vieš čo to pre mňa je??" povedal ako keby vyčítavo a ja som sa na tom len usmiala. Pustila som hudbu, ktorá bola aj v klube, ktorú som si aj spievala a začala som znova tak tancovať. Chvíľu sa po mne len pozeral a potom ma chytil za boky a tancoval so mnou. „Zas si to tak nemusela robiť" vyčítal mi stále.
„Ty si to tak chcel."
„Dohodli sme sa na tom" bránil sa. Tancovali sme ďalej.
„No hej....ale čo s tým Vodcom" spýtala som sa ho a trochu spomaľovala tanec.
„Ja neviem. Nerátal som s tým, že bude taký urážlivý. Keď sme boli už predtým na futbale spolu, vyzeral to byť super chalan, ale teraz.....že by bol taký žiarlivý alebo nepripustí že aj niekto iný tancuje tak dobre ako on ba aj lepšie" usmieval sa.
„Narážaš na niečo?"
„Nie na niečo...ale na teba."
„Netancujem tak dobre. Len možno spievam ale tancujem len tak pre zábavu a ako mi príde." Zasmiala som sa. „Veď vieš, nie?"
„Jasné viem, ale aj tak si úžasná" objal ma a povalil na posteľ. Len som sa na neho prekvapene hľadela. Pesnička skončila a rádio sa vyplo. Pozerala som mu do očí ako bol nado mnou. Nadvihla som hlavu a pobozkala som ho nakoniec. V tom ale niekto zaklopal. Rýchlo sme sa posadili a pozreli na dvere. Postavila som sa, že otvorím dvere. On pustil rádio a schoval sa v kúpeľni.
Otvorila som dvere. Stálo tam jedno dievča. Všimla si ju, keď som prišla do školy do kurzu. Spýtavo som sa na ňu pozrela. Predsa bolo len pol jednej ráno, tak čo potrebuje tak neskoro večer.
„Ahoj" povedala a vošla dnu. Zatvorila som za ňou dvere a sadla si nazad do postele. „Počula som, že ešte počúvaš hudbu a ešte nespíš, tak som si povedala, že sa stavím na chvíľu."
„Hm... A čo potrebuješ?" spýtala som sa jej hneď a hľadela na ňu.
„No chcela som sa ti ospravedlniť za brata. On síce vedie skupinu no nemôže rozhodovať o tom, kto tam má chodiť a kto nie. Takže zajtra máš s nami normálne vyučovanie."
„Nebudem sa nikoho doprosovať." Povedala som trochu urazene. „Však keď ma tam nechce môžem robiť aj iné veci to je jeho problém nie môj." Odvrátila som pohľad.
„Inak...už vlastne dnes....ideme na mestskú súťaž a tam má vystopovať nejaká AG s partiou z toho mesta s kade si ty a Tom. Som na nich zvedavá. Vraj sú dobrí..." usmievala sa.
„Hm... Vraj... Prepáč ale som unavená a chce sa mi spať." Vyprevadila som ju a zamkla.
Tom vyšiel z kúpeľne.
„Zabudol som na to vystúpenie. Zídeme sa tam so starou skupinou a budeme tancovať." Odmlčal sa a chytil sa za hlavu. „My včera volali som ti to zabudol povedať." Začal sa trápne smiať.
„No tak ti moc ĎAKUJEM!!" posledné slovo som zdôraznila až moc, aby to pochopil.
„No tak prepáč. Fakt som na to zabudol." Previnilo sa na mňa pozrel. Sadla som si na posteľ a pozrela sa na hodinky na ruke.
„Kedy to je presne?"
„O desiatej sa tam stretneme a o jedenástej sa to začína. Budeme tancovať a spievať to čo sme aj predtým, takže nič viac. Začneme tým súťaž. Nič ťažké." Ľahla som si na posteľ a pozrela sa do stropu.
„Tak fajn." Usmiala som sa. Po chvíli ľahol ku mne a zaspali sme vedľa seba.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
miush
11. 1.januára 2009 19:05
Som ZVedavá Ako Sa To Vyvinie
Napíš svoj komentár