Angee White 15. časť

Týždeň bez hlasu bol čistý horor. S Tomom som sa vedela dohovoriť, ale keď mi prišiel list od riaditeľky, že mám brigádu ako učiteľka spoločenských tancov, vtedy začali problémy. Prvú hodinu som dala jednému staršiemu pánovi lístok, že nemôžem hovoriť a tak sme sa dohodli, že ja im budem pomaličky ukazovať ako majú tancovať kroky aspoň na začiatku a potom aj k tomu slovne, keď sa mi už bude dať. Boli tam skôr starší ľudia, ale mne to vôbec nevadilo.

Niekto zaklopal. Išla som otvoriť. Stál tam Tom.
"Tak???" spýtal sa ma hneď a ani sa mi nepozdravil. Dnes je presne deň po týždni a lieky som dobrala. Otočila som sa mu chrbtom a išla som si po veci. Chodila som v šatách lebo tak sa mi lepšie tancovalo. "No taaaaaaaaaak nenaťahuj ma." povedal tom, zatvoril dvere a otočil si ma k sebe.
"Čo ja? Ja ťa nenaťahujem." začala som sa smiať.
"Ty jednaaaaa." začal ma štekliť.
"Nie...dooooooosť...." hovorila som pomedzi smiech. "Musím ísť na kurz." prestal a pevne ma objal. "Ty snáď nie?"
"Ale áno, tak ale decká ma nezabijú keď budem chvíľu meškať." pobozkal ma.
"Ty máš deti, ja mám ... dospelých." zasmiala som sa. "Inak že mi pôjdeš na venček za partnera?" spýtala som sa ho keď ma pustil.
"Ak pôjdeš ty mne." usmial sa.
"Platí." povedali sme naraz.
Odišla som do malej telocvične v škole kde som učila a už tam pár ľudí na mňa čakalo.
"Dobré ránko." usmiala som sa.
"Aha už sa vám vrátil hlas?" spýtala sa ma staršia pani.
"Áno už je to dobré." odomkla som parket a oni sa išli do šatne prezliecť. Učesala som si zatiaľ vlasy do copíkov, aby mi nelietali ako posledne V skupine ich bolo presne do páru a tak som s nimi tancovala len vtedy ak bolo potrebné aby som ich opravila. Ale aj napriek tomu nedostatku výkladu tancovali dobre čo ma veľmi tešilo.





Prázdniny prešli ako voda a oba kurzy sa končili. Odtancovala som si venček na oboch kurzoch a ani som sa nenazdala a začala škola. Bolo to zrazu všetko také bláznivé. Boli sme v triede s tými čo sme chodili aj na talentové hodiny, ale aj tak. Iná trieda, iní profesori a zrazu....aj iní učiteľ spevu. S ničím nebol spokojný. Nech som to zaspievala ako som len najlepšie vedela, stále mal nejaké výhrady a ťahal noty čoraz vyššie až som nevládala. Až na jednej hodine mi zas hlas odišiel úplne. Tento krát to prešlo ale o dosť rýchlejšie ale mám zakázané spievať Od doktora, kde som bola na kontrole a oznámil mi to doktor, som stretla v škole na chodbe môjho profesora a on ma hneď zatiahol k riaditeľke a začal vykladať o tom, že tu nemôžem ďalej ostať. Ja som na neho len nemo hľadela.
"Pozrite sa pán Ursín. Angee mala pekný hlas a donieslo sa mi, že ste ju stále ťahali vyššie až na vašej hodiny prišla úplne o hlas, čo zapríčinilo, že jej lekár zakázal spievať. Okrem toho je dobrá tanečníčka a vo vyšších ročníkoch sa kladie len na jeden druh talentu, tak v čom je stále problém?" povedala mu.
"Už v ničom." povedal vzal si nový rozpis a odišiel. Pozrela sa na mňa.
"Angelika ako ti inak je?" spýtala sa už milšie.
"Lepšie ďakujem. Lieky zabrali rýchlejšie ako posledne."
"Dobre a inak akú máš kondíciu?" pýtala sa dalej.
"Celkom dobrú, vlastne sa vôbec nezmenila a chodím pravidelne na hodiny a ešte aj do klubu."
"Dobre, tak sa vráť na hodinu. A hodiny spevu ti teda odpadajú a len tanec....dobre..." zapisovala si to.
Vrátila som sa do triedy a sadla si vedľa Toma. Profesorka dovykladala učivo. Teraz sme sa neučili už nič zvláštne. Len ešte preberali cudzie jazyky. Keď zazvonili všetci odišli z triedy. Tom ma objal a pritúlil k sebe.
"Riaditeľka mi zrušila hodiny spevu." zašepkala som. On mlčal a len si ma viacej pritúlil k sebe. Nemusela som teda hovoriť, ako to dopadlo u lekára. Dal mi pusu do vlasov.
"Neboj to nič. Music in our soul.." zasmial sa potichu. Pozrela som sa na neho. "Navždy ostane." objala som ho znova a pustili sa mi slzy. Vytiahol vreckovku a začal mi oči utierať od slz. "No tak moja...ved je všetko v poriadku.....viem že si spievanie mala strašne rada ale môžeš byť rada že hovoríš a stále môžeš tancovať." šepkal mi do ucha. Pozrela som sa mu do očí a dala mu eskimácku pusinku. Usmial sa. "Ja...musím....ísť...."
"Ja viem...musíš ísť hrať s kapelou." prikývol. "Pôjdem domov, som unavená z liekov..." postavila som sa a vzala som si veci. Keď som odchádzala tak ma Tom ešte chytil za ruku a do vrecka mi dal svoje kľúče. Pozrela som sa na neho, že čo to?
"To sú tvoje kľúče, choď ku mne." zašepkal a pobozkal ma.
Odišla som k nemu na byt a dala si sprchu. Nechcelo sa mi obliekať si moje oblečenie tak som si obliekla len spodné prádlo a zo skrine som mu vzala nejaké veľké tričko a tak som si ľahla do postele a zaspala v tom momente.

Zobudil ma taký divný pocit. Niekto ma držal na rukách. Pootvorila som oči a rozospato som sa pozerala okolo seba.
"Jaaaaj....zobudil som ťa?" zašepkal potichu Tom. Pretrela som si oči a pritúlila som sa k nemu. Posadil si ma na kolená a oprel sa o stenu. Hladil ma chrbte a nosom sa prehrabával v mojich vlasoch. Vzdychla som si a objala ho okolo krk a jazykom som ho začala jemne štekliť na krku. Pritúlil si ma viac k sebe a jemne ma pohladil po zadku a vyhrnul tričko.
"mmmm niekto tu má niečo čo mu nepatrí." zasmial sa potichu a ešte mi ho viac vyhrnul do pol chrbta. Prešla som mu rukami po hrudi.
"Vrátim ho ráno dobre?" zasmiala som sa a dala si ho nazad. Usmial sa.
"Dobre." položil nás oboch do postele a pritúlil si ma znova k sebe a spolu sme zaspali, vedľa seba.






Na druhý deň som sa ako vždy zobudila skôr ale nechala som ho spinkať. Bola sobota a tak sme nemuseli vstávať z postele. Pozerala som sa na neho už asi polhodinku.
"Nájdi si inú zábavu ako sa na mňa pozerať keď spím." povedal a otočil sa na druhý bok.
"No tak dobre, tak ja .... ti.... vrátim ..... to..... tričko...." hovorila som to naschvál sekavo aby som ho trošku potrápila a dala som si dole tričko a len tak ako som bola som sa prešla ladne cez izbu a chcela sa obliecť. Keď som sa zohýňala som ucítila jeho dotyk na chrbte ako mi držal podprsenku. Chytila som ho za ruku a obliekla si svoje tričko.
"Nie si nejaký nedočkavý?" zasmiala som sa a pobozkala ho vášnivo.
"A čuduješ sa? Promenáduješ sa mi po izbe takto oblečenáááá..." zatiahol. Držala som ho za ruky.
"Idem sa von opaľovať a ty sa schlaď sprchou." zasmiala som sa znova a obliekla sa.
Odišla som si ľahnúť na hotelové lehátka a slnila som sa na slniečku celé doobedie a potom odišla nazad na izbu. Chytila som peknú farbu. Tiekla sprcha? Ved som doma nebola od včera. Po chvíli z kúpelne vyšiel TOM mal len uterák okolo pása a aj tak bol trochu mokrý. Kvapky mu stekali po vypracovanom tele. Červeň mi stúpla do tváre.
"Odkiaľ...máš...klúče?" dokázala som zo seba len dostať.
"Nechala si si ich u mňa.." zašepkal a podišiel ku mne. Zobrala som uterák a dala mu ho ešte. Chytil ma za ruky ako držali uterák a utieral sa s nimi a pri tom mi stále hľadel do očí. Červenala som sa čoraz viac. Odstrčila som ho od seba.
"Tom prosím prestaň s tým..." zašepkala som.
"S čím?" spýtal sa smutne.
"Tlačíš na mňa...." sadla som si na posteľ. Obliekol sa a sadol si ku mne.
"Prepáč....nechcel som....len..." objala som ho.
"Nechaj to tak....ved je času dosť..." pobozkala som ho. "A čo....ako ide .... kapela?" spýtala som sa ho aby som odviedla tému.
"No...je to v pohode, len nemáme speváka....chalani dali konkurz.." zasmial sa.
"Aha...."
"jej...prepáč..." objal ma tiež.
Nakoniec sme sa len zbalili a išli konečne sme sa išli prejsť po krásnej pláži popri mori.
"Plávala si niekedy v mori?" spýtal sa keď sme tak zastali a pozreli sa na západ slnka.
"Nie." usmiala som sa.
Sedeli sme tam kým na nebe nevyšli všetky hviezdy a potom sme sa pobrali domov.

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu