Ležala som na posteli a premýšľala som ako by som nahrabala peniaze. Napadla mi riaditeľka. Mohla....by mi požičať nie? Vyhrala som toľko súťaží, že by mi mohla nejako pomôcť.
Na druhý deň som išla za ňou a rozprávali sme sa o tom.
"Angee to by bolo skvelé....ale..."
"ja viem nemôžem to od vás žiadať...len som sa o tom potrebovala poradiť s niekým. Myslím, že ste to zažili viackrát nie?"
"No popravde toto je prvý prípad, kedy niekto prišiel mňa požiadať o pomoc." usmiala sa. "Za tie súťaže čo si vyhrala sa nazbierali nejaké peniaze. Ich tu máte stále odložené a každému patrí istá čiastka. Prišli pred dvomi týždňami a myslím, že tvoja čiastka akurát pokryje tú operáciu." odišla k sekretárke a vrátila sa s obálkou a podala mi ju.
"Jeeej ďakujem." usmiala som sa.
"Potom príď povedať ako sa ti darilo."
"Áno samozrejme." usmiala som sa a odišla som zo školy. Hneď som volala doktorovi, že mám tie peniaze a tak mi naplánoval operáciu hneď večer. Odišla som domov a zbalila si veci. Tomovi som nechala odkaz na mojej posteli že ..... mám nejaký program a vysvetlím mu to neskôr.
Došla som do nemocnice, kde som sa stretla z doktorom a on mi všetko vysvetlil a uložil na lôžku kým budem čakať. Začínala som sa toho báť...chcela som mať niekoho pri sebe, ale.... Zobrala som mobil a vytočila Tomove číslo. Zodvihol mi za chvíľku.
"Ang?? Kde si? Čo robíš?" pýtal sa rýchlo.
"Ja...."
"Angee kde si?? Prídem hneď za tebou..."
"Nie...ostaň doma.....chcela som ťa len počuť..." zašepkala som a pustili sa mi slzy.
"Angee?? Plačeš??? Čo sa deje??? Kde si???"
"Som...v nemocnici..."
"Preboha...stalo sa ti niečo??? Si v poriadku??" utrela som si slzy. Počula som ako zamkol.
"Nie nie .... som v poriadku...."
"Prečo si tam??"
"Ja...idem...na operáciu..."
"Prečo??" išiel výťahom. Vzdychla som si a prišla sestrička.
"Musím končiť....uvidíme sa....papa." zložila som a vypla mobil. Odviedla ma na sál a uspali.
Pozerala som sa von oknom z nemocničnej izby. Akurát mi sestrička odviazala hrdlo a cítila som sa už priam skvelo. Týždeň som nebola v škole a len odpočívala tu. Toma za mnou nechceli pustiť a tak mi stále chodili SMS-ky že ako sa má a kvôli čomu som tu vôbec bola, ale dnes ho prekvapím na konkurze kapely. Spomínal mi to v jednej sms-ke že tam musí sedieť a idú vyberať speváka alebo speváčku.
Keď som bola na kontrole u doktora som tam spievala a znelo presne ako kedysi. Taká som bola nadšená že som doktora vystískala a sa mi pustili slzy od radosti. Odišla som domov do hotela a ešte volala s riaditeľkou že je všetko v poriadku. Dala som si sprchu vyčesala vlasy a zaplietla ich zase do takých dvoch copíkov. Von sa ochladilo a tak som si dala kapsáče a mikinu a odišla som na ten konkurz. Von nestál nikto a jedna baba povedala, že tam práve spieva posledný a neznela nadšene.
Vošla som dnu a počúvala ako spieva až na to, že keď to dvíhal na jednej pesničke hore tak to nevytiahol tak ako to bolo potrebné a potom ho chytil kašeľ asi bol chorý sa im za to aj ospravedlňoval.
"Ďalší?" spýtal sa Tom či tu ešte niekto nie je. Počula som ako šuchtali papierami a o niečom sa začali rozprávať. Pustila som hudbu a vzala si mikrofón. Bola to karaoke na niečo čo sme kedysi s Tomom spievali každý deň a on mi ju hrával.
"Čo je to?" Pribehla som na pódium otočená im chrbtom s kapucou na hlave a začala spievať. Nakoniec som sa otočila k nim a dala si dole kapucňu a spievala ďalej, keď som zrazu uvidela ako ku mne pribehol tom a objal ma. Od radosti sa so mnou zatočil a chalani vypli hudbu.
"Ale...ako?" pevne ma stískal a hľadel mi do očí.
"Bola...som predsa preto na tej operácií...." zašepkala som. "Potom sa o tom porozprávame.." dodala som.
"Tak myslím, že je vybraté." zasmiali sa chalani.
"Asi hej." dodal Tom s úsmevom. "Angee toto je Mike a Troy." zoznámil a ja som si s nimi podala ruku keď ma Tom pustil. Chvíľu sme sa rozprávali o ďalších krokoch a potom ma Tom odprevadil domov. Odišli sme k nemu na izbu.
"Prečo si mi to skôr nepovedala?" spýtal sa ma keď zatvoril dvere.
"Ja som o tom dlhšie premýšľala....tanec....mi nestačí....." sadla som si mu na posteľ. "...veď sme sa o tom rozprávali...."
"Ale áno ja viem, ale že ideš na operáciu....preto si mi predtým volala ešte?"
"Ja neviem...na chvíľu ma zachvátil smútok...že....že som tam sama...." smutne som na neho hľadela.. "...bála som sa toho..."
"Keby si mi to povedala, tak som tam mohol byť s tebou..." sadol si vedľa mňa.
"Malo to byť čiastočne aj prekvapenie." usmiala som sa aspoň trochu. Objal ma okolo pliec. "Už o tom nehovorme..." dodala som.
"Hlavne že je všetko v poriadku." usmial sa nakoniec aj on a dal mi pusu na líce.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
miush
11. 1.januára 2009 20:05
Juhuhuhuuuuuuuuuu Jake Pekne xD
Napíš svoj komentár