Došla som tam po hodine, pán Kolins, môj obľúbený zverolekár, mal prázdnu čakáreň, a tak ma hneď zobral. Vychválil ma, ako sa výborne o ne starám a pustil ma domov.
Polhodinu som sa prechádzala po parku a potom som zamierila domov. Akurát prišli rodičia na obed s práce a Ellie ešte bola v škole. Začali hneď vyzvedať ako bolo a ja som im to hneď všetko povedala a dala im spis, keďže je mamina sestrička, tak si to hneď zobrala a listovala. Po chvíli sa s otcom zatvorila v spálni a niečo riešili. Ja som sa zatial odpratala do izby a hrala sa s fretkami a robila si úlohy z matiky, čo sme mali na prázdniny. Mala som Matta plnú hlavu a tak som sa k nej skôr nedostala.
Po nejakej chvíli som začula ako mi niekto klope na dvere. "Ďalej." povedala som trochu prekvapene. Vošli dnu rodičia. Priam som na nich civela, že prišli ku mne do izby. Ocino ostal pri otvorených dverách a mamina prešla izbou a otvorila okno. Takže tam vznikol dobrý prievan, až mi to rozfúkalo matiku a poprevracalo strany. "Ako často si tu vetráš?" spýtala sa mamina s prikrytými ústami. "Každé ráno a keď si spomeniem aj pred spaním." ubezpečila som ju. Chvíľu vládlo ticho a potom to na mňa spustili. "Doktor ťa vypísal na týždeň na chorú a musíš brať lieky." začala mamina. "A keďže sa ti to zhoršuje, rozmýšľame, že Mimi a Ani dáme...." "NIE! Doktor povedal, že to od nich nie je..." Nenechala som ho dohovoriť, lebo v tej chvíli ma úplne vyľakal, že mi ich chcú zobrať. "Nekrič na mňa a nechaj ma dohovoriť. Len že im tu spravíme väčšiu klietku s izoláciou, aby sa to ľahšie a častejšie čistilo a nebol z toho taký smrad." uľavilo sa mi a pohľadom som sa mu ospravedlnila. Ak by mi ich zobrali alebo povedali, že musia z domu, tak idem automaticky s nimi a toho sú si vedomí . "Už som volala aj tvojej triednej a povedala som jej, že budeš doma a na e-mail ti budú spolužiaci posielať prípadne úlohy. Na konci týždňa máš ísť znova na kontrolu a ak sa to nezlepší aspoň o trochu tak ťa budeme musieť poslať na liečenie..." povedala mama a pozrela na hodinky. "No dobre zlatíčko. V rúre máš obed, tak sa pekne najedz a zobre si prvé lieky.....my musíme ísť už nazad do práce." Dala mi pusu na čelo. "Aaaano mamička...." zatiahla som trochu provokačne, ale ona sa len usmiala. Odišli preč.
Zbehla som dole a najedla som sa. Mala som fajný guláš s knedlou. Zobrali som krabičku s liekmi a prečítala si to. Veeľmi som tomu aj rozumela. Už chápem, prečo mi to doktor nepovedal a radšej to dal rodičom. Mamina sestrička mi to hned povie zrozumitelnejšie. Vytiahla rad tabletiek, takých pekných oranžových. Jednu som vytlačila a zapila ju. Sakra....to šlo ale dole. Je dosť veľká a mala som pocit, že mi zaviazla v krku, ale potom sa poddala dalšej zapláve čaju a zišla do žalúdku. Zobrala som si z chladničky vychladenú pepsicolu a išla som si hore lahnúť. Chvílu som sa pozerala na fretky ako sa naháňali v klietke a potom som tam zaspala.
------------------------------------------------------------------------------------------------------
Už tu týždeň ležím a nesmiem ísť von. Ved nie som chorá, ale mamina moju liečbu bere dosť vážne, hlavne kvôli skoro pravidelným polnočným záchvatom kašlu. Lieky som už dobrala a práve sa chystám na rannú kontrolu. Vtedy tam nie je ešte vela ludí. Prezliekla som sa do riflí a trička a išla s maminou tam. Ona zabočila na sesterňu a ja som šla za doktorom. Bola som tam prvá, aká výhra xD Hned ma zobral na kontrolu. Chvílu trvalo než si ma celú prezeral a porovnával výsledky. Nakoniec vyhlásil. "Zlepšilo sa to." neuveriteľne mi odlahlo. Ešte mi dal nejaké kvapky, ak by ma ešte chytal kašel a vypísal mi OTV (oslobodenie od telesnej výchovy). To ma tiež skoro položilo. Milujem telesnú a on mi spraví toto. No aspoň, že zas môžem chodiť a stretávať sa s Mattom. Mimochodom. Ani raz mi nevolal a ani ma odvtedy nebol pozrieť. To vtedy bolo len tak? A čo ak mu šlo len o jedno? Nieee....aaaaaa...preč myšlienky. Neznášam takéto negatívne myslenie. Ešte som bola poreferovať mamine ako som na tom a išla som domov. Tam som sa zvalila do postele a zaspala.
Zobudila som sa na nejaké hlasy. Boli mi známe. Bola som v pyžame, ale kedže som nemala dôvod sa prezliekať tak som sa pomaly vybrala z izby a zamierila som dole. Ešte som si pretierala oči, ked hlasy stíchli. Zastala som v polke schodov a pozrela sa kto sa to tam tak rozpráva. Prv som zbadala rodičov a ked som zišla nižšie som uvidela Matta. Celá rozžiarená som sa rozbehla k nemu dole a objala ho. Na čo som sa hned začala červenať a oddialila som sa, lebo mi došlo, že sú tam aj rodičia. "No dobre, kedže je už hore, tak môžte ísť na tvoju izbu." čo sa tu dialo??? Ale bolo mi to v tom momente jedno, lebo tu bol ON (sun). Vyšli sme hore, no v polke schodov ma ešte zastavil otec. "Angelika? Nie že tam budete vyvádzať nejaké neprípustné veci a potom zajtra namontujeme tú novú klietku." žmurkol na mňa a išiel s maminou do kuchyne. Neprípustnými vecami myslel, že sa tam nemáme milovať a podobné veci. Počula som ako to raz hovoril Ellie, ked mala u seba frajera. Odvtedy ho sem nevodí, lebo jej priamo pred ním spravil prednášku.
Vošli sme do mojej izby a Matt si zložil tašku. "O čom si sa s nimi rozprával?" musela som sa spýtať, lebo ma hrýzla zvedavosť. "Noo...typycký výsluch ako u rodičov. Kto som, s kade som, a pod. Ved to poznáš? Nerobili ho taký istý pri tvojej sestre?" zasmial sa. "Hej jasné, ale ja som ho ešte nezažila." sadla som si na postel a pozerám na neho. "Ty si ešte nikdy nemala frajera?" pozrel sa na mňa prekvapene a ešte sa zvítal s fretkami a potom si sadol ku mne. "Nie....ty?" trochu sklesle. "Hai....mal som jednu.....pred tromi mesiacmi sme sa rozišli...." objal ma. "Prečo?" pozrela som sa mu do tých jeho zelených neuveriteľne krásnych očí. Keby som stála sa mi podlomia kolená . "Nooo....nevyhovovala mi jej povaha a ona ostala študovať na starej škole." "Ako že ti nevyhovovala jej povaha?" "Čo tak vyzvedáš?" zasmial sa. "Len tak...." oprela som sa o neho a on ma začal hladiť po hlave. "V škole všetkých chýbaš..." zašepkal. Ja som sa hned posadila a otočila na neho. Vyvalila som na neho oči. "Klameš....nikomu nechýbam....nemajú ma radiť...." prečo mi klame??? "No dobre....tak pravdu....mne si tam straaaaašne chýbala...." zatiahol a pobozkal ma. "Nemal som s kým sedieť..." usmiala som sa. "A vela úloh?" "Teba zaujíma po týždni škola???" smutne sa na mňa pozrel. "Ani nie....hlavne si mi ty chýbal....ale musím dohnať aj školu. V pondelok sa vrátim do školy a budeme znova spolu sedieť." objala som ho a on mňa tiež. "No tak dobre. Máme niekoľko domácich úloh ale po veľmi sme sa ešte neučili." natiahol sa po tašku a vytiahol s nej nakopírované poznámky. "Dnes som si to dal prefotiť. A môžem ti s nimi pomôcť. Zajtra by som prišiel a spravili by sme ich spolu." navrhol a usmial sa. Dala som si poznámky vedla fretiek. "Dobre....a čo teraz?" provokačne som sa usmiala a pozrela na neho. Chytil ma za ruku a popotiahol ma k sebe. Jemne ma objal a začal ma pusinkovať na krku. Príjemne som si odychla a privrela oči. Položil ma na postel a prešiel mi na ústa a začali sme si navzájom skúmať ústa. Stále som bola ohladom tohto ostýchavá a tak mi to tak dobre nešlo. Ale čím dlhšie sme to praktikovali, tým viacej sa mi to páčilo a pomaly som začínala stíhať jeho tempo a rovnakú odhodlanosť. Dal mi ruky na boky a len ma tam jemne masíroval.
Vtedy tam vtrhla Ellie. "Angee....mama sa pýta. či zostane Matt na več...." nedopovedala to a len celá z červenala. Rýchlo sme sa posadili a tiež celý v rozpakoch. "Nie nie...ja....ja mám ešte stretnutie s kamošmi.....tak...zajtra Angee...." dal mi pusu a odišiel. Takto mi povedal prvý krát (sun) A znelo to sladko, zasnila som sa. Prebrala ma z toho Ellie. "Večera...." pripomenula mi a zišli sme spolu na večeru. Tam ešte ocino vyzvedal, ako je to s Mattom a potom som sa odobrala nazad do svojej izby a tam som si lahla. Dala som si ešte sirup na plúca a po chvíli som zaspala.
Vymyslený príbeh
Komenty k blogu
1
miush
7. 1.januára 2009 19:48
Jaké Roztomilé (suuuuuuun)
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Opäť som späť
- 2 Protiuder22: Oheň
- 3 Hovado: Zopár myšlienok
- 4 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 5 Hovado: Spomienky
- 1 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 2 Hovado: Opäť som späť
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Hovado: Zopár myšlienok
- 5 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 6 Hovado: Spomienky
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 6 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 8 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 9 Hovado: Opäť som späť
- 10 Protiuder22: Oheň