Zobudila som sa na jemný bozk na líce. Otvorila som pomaly oči a rozospale pozrela pred seba. Niekto ma pohladil po líci. Poriadne som sa pred seba pozrela. Predo mnou čupel Matt a akurát bral preč moje fretky. Prudko som sa posadila a vzala ich rýchlo nazad. Zatočila sa mi hlava a oprela som sa o stenu a pevne ich chytila. Sadol si na postel predo mňa. "Neboooj....len som ich chcel dať do klietky.....do ich nového doma." usmial sa. Pozrela som sa na neho a on mi ich opatrne zobral. Sledovala som ho. Dal ich do väčšej klietky do rohu. Bola presne tak ako mi ju oco opísal, ale kedy ju stihli sem poskladať? Matt videl môj zamyslený pohlad. Sadol si ku mne a objal ma. "Spala si ako drevo.." zasmial sa. "Kedy si prišiel?" spýtala som sa ho a trochu si zívla. Lahol si a popotiahol si ma zo sebou. Ked sme obidvaja ležali si ma pritúlil k sebe. "Asi tak pred dvomi hodinami...." zašepkal a túlil si ma k sebe. "Prečo si ma nezobudil? Si musel zbytočne čakať..." sklesle. "Ale nie....si bola taká zlatučká. A aspoň som pomohol tvojmu otcovi posladať tú klietku pre tvoje dámičky." dal mi pusu na líce. "Mmmm....ty si taký zlatučký...." zašepkala som a vášnivo ho pobozkala. On mi to opätoval a potom sa usmial. "Doniesol som ti všetky úlohy, takže ked sa poriadne prebereš tak sa do nich môžme pustiť." usmial sa. "Dobre. Dám si sprchu, prezlečiem sa a môžme..." posadila som sa a on prikývol. Vzala som si veci na prezlečenie a išla sa osprchovať. Poriadne som sa poumývala a obliekla som si tričko na ramienka a trojštvrťové kapsáče. Učesala som si vlasy a došla nazad do izby, ale potichu, aby si ma hned nevšimol. Klietku na pol otvoril a hral sa s fretkami. Je vtipné, že ho majú radi. Mojich rodičov ani Ellie nemajú radi a niekedy to tak vyzerá, že sa ich aj boja, ale on. Jeho sa neboja. Majú ho veľmi radi. Z úsmevom som ich sledovala, ale zrazu ma chytil strašný kašel. Nedalo sa mi vôbec nadýchnuť. Matt sa okamžite otočil a pribehol ku mne. Objal ma a posadil si ma na nohy. Hladil ma po chrbte a smutne na mňa hladel. Nešlo sa to ukludniť. "Nemám ti niečo doniesť? Čaj alebo lieky?" spýtal sa ma smutne. Ja som nedokázala ani hovoriť po nejakej chvíli sa to ukludnilo. Rozdýchavala som to. Bol to dosť silný záchvat, myslela som, že si vykašlem dušu. Matt ma hladil po vlasoch a hompálal. "Ako ti je?" spýtal sa po chvíli ustarostene. "J-je to dobré....len....len si musím zobrať syrup...." povedala som úplne chraplavým hlasom. Prešla som k stolíku a naliala si do odmerky sirup a vypila to. Vlhká úlava....je to trochu lepšie, ale ledva hovorím. "Nemala by si ísť do školy, ked ti je takto...." hovoril stále potichu a ustarostene. "Nie...to je v pohode....to už mám len dakedy...." usmiala som sa a otvorila som okno, aby sa vyvetralo trochu. Vzal ma okolo pásu a nadvihol ma a uložil do postele. "Oddýchni si." dal mi pusu na čelo a vzal úlohy. Prisunul malý stolík a vzal dve perá. "Budem ti to písať a vysvetlovať, tak aby si tomu chápala a nemusela okrem svojej mozgovej kôry nič iné namáhať" zasmial sa milo a začal písať úlohu a vysvetlovať mi všetko za radom. Trvalo to celé poludnie, kým som to pochopila a spravili sme tie úlohy. Ešte som pár krát mala ten záchvat kašlu, ale nebolo to tak hrozné, aj ked Mattov ustarostený pohlad ma dosť bolel.
Večer došla domov mamina z práce. Matt mi dal pusu na líce a odišiel. Počula som ako sa ešte rozpráva s maminou a potom odišiel. Po chvíli došla mamina na vizitu a pýtala sa ma ako som sa mala. Klamala som jej, že mi bolo fajn, aj ked mi bolo jasné, že jej to Matt povedal. Nakázala mi ešte si dať sirup a potom odišla. Napila som sa a ešte som šla pohladiť fretky a potom som sa uložila spať.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
V pondelok som po boji s rodičmi naklusala do školy. Nechceli ma pustiť, lebo sa báli, že ma zas chytí ten kašel, ktorý mám z neznámych dôvodov. V nedelu sa mi to stalo len raz a tak sa nechali ukecať, aby som mohl ísť do školy. Ráno som sa pobalila, obliekla som si školskú uniformu. Bola to čierna sukňa s bielov blúzkou, po ktorej leme sa ťahala čierna mašla s jedným alebo dvoma bielymi pásikmi. Aby som si to nejako zladila som si pre zmenu aj teraz zaviazal moje háro do čierne šatky, kedže vlasy sú protestne biele a farbit si ich nechcem. Dala som si sirup a pre istotu som si zbalila aj lieky do školy. Mala som malé raňajky a hned po nich som išla pomaly do školy.
Došla som tam tesne pred zvonením a hned ako som vošla do triedy sa na mňa všetci pozreli. Ich pohlady boli rovnaké ako vtedy. Opovrhujúce. "Tak čo ladová královná?" začali si zo mňa robiť srandu. Ja som ich ako vždy odignorovala, lenže tento krát sa z nejakého dôvodu nezastavili. Cody sa postavil predo mňa a ked som ho chcela obísť tak sa mi znovu postavil do cesty. Naštvane som sa na neho pozrela a vtedy mi niekto vzal tašku z pleca. Chcela som za ním bežať, ale Cody ma chytil za ruku. "Oh...sorry..." povedal ako keby sa nič nestalo a zo smiechom odišiel preč. Vtedy sa mi poskytol pohlad, ktorý mi lámal srdce. Videla som Matt ako sedí na svojom mieste. Rozkročne cez neho sedela Erika a práve mu dávala francuzáka. Vtedy sa mi komplet zrútil svet. Zatočila sa mi hlava. Ešte raz som sa poriadne pozrela na Matta. Stále tam spolu sedeli. Uprene som na neho hladela a nechápala som ako mi to mohol spraviť. Vtedy sa naše oči stretli. Odstrčil od seba Eriku a chystal sa ku mne. Oči sa mi zaliali slzami. zvrtla som sa a rozbehla som sa preč. Počula som ako na kričí a asi za mnou aj bežal. To už neviem, pretože som sa neotáčala. Vybehla som zo školy tesne predtým ako vrátnička zamkla vchod. Bežala som preč. Prv som šla domov a zhodila som zo seba tú hlúpu uniformu. Dala som si tričko s krátkym rukávom a rifle s trakami ale krátkym rukávom. Vzala som dámy do vrecúška a rozbehla som sa preč. Bežala som preč z mesta na moje tajné miesto. Nikto o ňom poriadne nevie, pretože sa tomu miestu vyhýbajú. Vbehla som do starého cintorínu. Je asi tak pol kilomtra od mesta. Nikto tam nechodí. Je celý zarastený burinou a niektoré náhrobky sú aj poválané a zlámané. Chodia sem tak akurát chuligáni. Ale ja som si tu asi pred rokom našla svoj malý raj. Za kopcom na konci cintorína sú mladé krásne sakury. Nikomu som o tomto mieste nepovedala a tak som sa tu skryla. Cítila som sa tu bezpečne, chránená pred svetom. Pritúlila som si k sebe svoje milované fretky. Naposledy som tu bola, ked sa moji rodičia hádali kvôli oslave maminých osláv. S Ellie sme sa ju snažili spríjemniť a samozrejme sme sa prv spýtali ocina, či môžme a on súhlasil bez toho, aby vedel o čo sa jedná. Celé sa to zvrtlo a mamina obvinila oca, že to všetko on spôsobil. Vtedy sa strašne pohádali a ja som cítila strašnú vinu. Skryla som sa tu a na druhý deň ráno som sa vrátila a oni boli celý vystrašený. Odvtedy na mňa dávajú obrovský pozor, ale tentokrát som chcela....vlastne potrebovala byť na takomto mieste a váham či sa vrátim. Schúlila som sa pod jednou sakurou. Zafúkal jemne vetrík a rozfúkal lupene zo sakúr okolo mňa. Cítila som sa ako v nebi. Svietilo na mňa slniečko a jemne som pritúlila k sebe fretky, ktoré boli mierne prispaté. Spomenula som si, že si musím zobrať lieky na srdce, ale tašku mi vzali spolužiaci a tak som sa na to vykašala a len tam zostala ležať. Po nejakej hodinke som sa začínala cítiť divne. Mala som pocit ako by mi srdce vynechávalo a pomaly prestávalo biť. Začala sa mi zatvárať oči a ja som zaspala...chtiac nechtiach.
------------------------------
---------------------------------------------------------------------------------
Zobudila som sa v bielej izbe. Rozospato som sa okolo seba pozrela. Dýchala som z kyslíkovej masky a strašne ma bolela hlava. Rozospale som hladela okolo seba. Nemala som šajnu čo sa vôbec stalo. Začula som strašné pišťanie a pozrela som sa smerom k dverám. Do izby vošiel nejaký chlap a ruke mal malú klietku a v nej boli moje fretky. Bola som popripájaná na prístroje a infúziu, takže som sa nemohla ani poriadne hýbať. Položil ich vedla mňa na postel a ja som ich aspoň rukou trochu cez klietku pohladila a hned sa ukludnili. "No konečne si sa prebrala." povedal a sadol si na stoličku, ktorú neviem s kade vykúzlil. Len som sa na neho pozerala. "Ako sa voláš?" spýtal sa a kedže asi určil, že sa mi dobre dýcha, tak mi dal masku preč. "Angelika White." zašepkala som a on si to hned zapísal. "Kde bývaš?" pokračoval. "Na Wajsovej...." číslo som zabudla. "Wajsová? Tá je kde?" pozrel sa na mňa dosť udivene. "Tá ktorá je zastavaná rodinnými dommi." čo nepozná mesto? "Jediné rodinné domy čo sú tu, sú pre zbohatlíkov. Si vôbec z Brigthwoodu?" pozrela som sa na neho ako na blázna. "Ja som zo Shika." "Aha.....našiel som ťa na cintoríne pri sakurách. Chodievam sa tam prechádzať kvôli tým nádherným stromom...." začal vysvetlovať ako som sa sem dostala. Ale Brightwood je od môjho mesta tak 15 km xD. "...myslel som si, že len spíš a tak som si sadol opodial a sledoval mraky. K večeru som sa pobral preč, ale ty si tam stále nehybne ležala a tak som sa ťa pokúsil prebudiť, lenže ty si vôbec nereagovala. Akurát tvoje fretky začala pišťať. Asi sa ma boja." zasmial sa a ja som sa usmiala. "Zobral som ťa do auta a kedže to blízke mesto nepoznám som šiel hned sem a tu som ťa dal doktorom. Čo si tam vôbec robila?" skončil svoj výklad. "Potrebovala som byť sama a to miesto som sa odvážila si určiť ako svoj malý rajík...." usmievala som sa. Do izby vošiel lekár a poslal ho preč. Celú ma prehliadol a povedal, že ak by ma sem nedoviezol, tak som tam mohla aj zomrieť. Pretože som si nezobrala lieky, tak som prekonala slabý infarkt. Hovoril aj o tom, prečo to mám. Vraj je to nejakou genetickou vadou na srdci, ale v rodine sme nikdy takúto chorobu nemali, aspoň podla toho čo viem, čo mi hovorila mamina.
Ešte v ten deň ma pustili domov. Vzala som fretky na ruky a vyšla som z nemocnice pred ňou ma čakal ten chlap. "Asi by som ťa mal odviesť domov." zasmial sa a otvoril mi dvere na aute. Nevedela som, či mu mám veriť, no tak ale nemám peniaze a potrebujem odviesť domov.... "Eh...ja radšej pôjdem peši..." povedala som a vybrala som po ulici nazad domov. Dobehol ma. "Ale no taaak....mňa sa nemusíš báť....len ťa odveziem domov, lebo som ťa s tade zobral....rodičia si už o teba musia robiť poriadne starosti..." mal pravdu...nemala som na výber. "No tak dobre....a...koľko som vlastne bola v bezvedomí?" spýtala som sa a nastúpila do jeho auta. Naštartoval auto a rozišiel sa ku môjmu mestu. "Spala si dva dni." povedal a vychádzali sme už z mesta. Ou ou...mamina ma zabije.
Vyložil ma pred domom. S neho hned vybehli rodičia a vystískali ma. Oco vynadal tomu chlapovi, ale všetko sa vysvetlilo. Rodičia sa trochu na mňa hnevali, ale potom sme sa rozišli domov. Vyšla som hore a lahla som si do svojej postele. Vzala som si lieky a potom prišla do mojej izby Ellie. "Bol tu Matt..." začala, ale ked som počula jeho meno som sa správala ako keby tam nebola. "Pýtal sa po tebe a všetko povedal rodičom. Chvílu sa na neho hnevali, ale všetko sa vysvetlilo. Tá Erika sa na neho lepila, kým si nebola v škole a spravili to naschvál a doniesol aj tvoje veci čo ti vzali chalani." potom odišla. Chvílu som premýšlala a potom som od únavy zaspala.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vampirus
24. 12.decembra 2008 00:03
No.Zatial to stale neklesa na zaujimavosti.len tak dalej
Napíš svoj komentár