Ráno som sa zoobudila plná elánu. Cítila som sa priam skvelo. Zobrala som si lieky a nakŕmila fretky. Zbalila som si veci do školy a obliekla som si čistučkú voňavučkú uniformu. Zbehla som dole s taškou a naraňajkovala som sa. Mamina mi podala mobil.
"Ak by sa v škole čokoľvek stalo pokojne zavolaj mne alebo ocinovi." stále mala ten vystrašený pohľad ale usmievala sa. Neuveriteľne sa o mňa báli a ja som si toho vedomá, ale nechcela som sa k tomu už vracať.
"Neboj mami....už neodídem" dala som jej pusu na líce, zobrala si mobil a išla do školy.

Von som si založila MP3-ku. Veď to by som nemala ja. Akurát začínala taká smutná pesnička o stratenej láske. Hneď som ju prepla. Nechcela som si pokaziť náladu myšlienkami o tom, čo sa stalo pred dvomi dňami. Prešla som cez môj milovaný park a došla som ku škole, ktorá bola hneď za ním. Pozdravila som našej milej vrátničke a zamierila som do šatne. Tam som stretla Codyho, ktorý na mňa vychrlil ospravedlnenie za všetkých. Vyzerá to tak, že ich poriadne triedna poriadne sprdla za to čo mi spravili. Ja som len prikývla a potom už len dodal, že dnes máme športový deň.
-Faaaaaaaaaaaaaaaaajn. Ešte že som si doniesla knižku na čítanie, inak by ma dnes asi porazilo.- Počkal ma kým som sa prezula a potom sme spolu vyrazili do telocvične. Išla som ešte za profákom a dala som mu ospravedlnenku. Ten sa ma hneď pýtal ako sa mám čo sa vlastne stalo O.o
-Čo triedna a rodičia z alarmovali celé mesto? xD No ako chápem ale práve jeho? Nuž čo.- Povedala som mu, že je mi lepšie a že nemôžem cvičiť. Prikývol a povedal, že si môžem robiť čo chcem.

Vyšli sme s babami von a oni šli hrať volejbal. Ja som si nechala MP3-ku a vzala som si knižku. Bol to dievčenský román. Ved ja ani iné nečítam. Keďže som bola prezlečená do úboru mi bolo jedno kam si sadnem. Sadla som si hneď na kraj ihriska do trávy a začítala som sa. Prebudilo ma z toho úder do hlavy volejbalkou. Pribehla ku mne Rika.
"Angee Ved sme na teba volali." smiala sa a vzala loptu.
"No vieš aká som ja." smiala som sa s ňou.
"Nepustíš to nahlas nech tu nie sme potichu?" nahodila prosebný pohľad a ja som jej vyhodila. Akurát tam išla pesnička My life be like. Chvíľu sa divili, že ja počúvam takéto veci, ale nakoniec sa nad tým len usmiali a hrali ďalej.
-Do akého sveta som sa to ja vrátila???? Niekto im musel dať poriadnu lekciu, že sú ku mne zrazu takí milí.
Celý deň som nezazrela Matta. Netúžila som po tom nejak extra, ale chcela som mu aspoň povedať ako ma hlboko zranil. Moje želanie sa predsa len nakoniec splnilo, keď dobehol na telák s tým, že bol u lekára a že teraz nemôže cvičiť. Mali sme mať ešte asi tak dve hodiny školu a slnko mi už liezlo na nervy tak som sa odpratala do prázdnej telocvične a MP3-ku som im tam nechala s tým, že ak sa jej niečo stane nech si ma neželajú.
Usadila som sa v tichej a prázdnej šatni. Vyložila som si nohy na lavičku a oprela som sa o stenu za mnou a začítala som sa do románu, ktorý pomaly začínal naberať fajné grády. Tá hlavná postava sa zamilovala a ten ju nemá rád a potom sú tam ďalší dvaja čo jej vyznávajú lásku.
-Sakra....s kým tá baba skončí xD - V tom najlepšom som ucítila ako ma niekto chytil za ruku a vtisol mi bozk na líce. Strhla som sa a hneď dotyčnému zabila knihou po hlave.
"Jau...čo stváraš?" oboril sa na mňa Matt a spadol na zem.
"Čo stváram???? Ako sa opovažuješ???" zrevala som do neho a postavila sa. "Nemáš tu čo hľadať. Toto je babská šatňa." pokračovala som naštvane.
"Si oblečená a nikto iný tu nie je tak čo hneď reveš....." vzdychol si a postavil sa. "Bál som sa o tebe." povedal po chvíli potichu a previnilo sa mi pozrel do očí. Ja som uhla pohľadom a otočila som sa mu chrbtom.
"To je tvoj problém." odvrkla som protivne a prekrížila si ruky na hrudi.
"Čo ťa to napadlo, takto ujsť?" pokračoval ďalej smutným tónom.
"A čo teba napadlo, že ti to len tak ľahko prejde že si ma celý týždeň, kým som bola chorá, podvádzal s Erikou?" odpovedala som otázkou.
"To nie je pravda! Nikdy by som ťa nepodviedol...na to veľmi milujem!!" zvýšil na mňa trochu hlas. Otočila som sa a pozrela mu do očí.
"Tak ako to potom bolo." začali mi slziť oči. Pevne ma objal.
"Erika sa okolo mňa celý týždeň obšmietala a keď si chcela sadnúť ku mne som ju odohnal. Nevedel som kedy prídeš a tak som tvoje miesto držal volné. Jej sa to očividne nepáčilo a včera sa mi Cody priznal, že prišla za ním s tým, že chce pomstu. Ani neviem za čo, ale on pre srandu súhlasil. Keby vedel ako sa to skončí nikdy by s tým nesúhlasil.....Ráno som ťa čakal a celý natešený ťa vyzeral vo dverách. Vtedy si sadla na lavicu predo mňa Erika. Pýtala sa ma úlohy. Či som ich vedel a tak. Zrazu sa zošuchla na mňa a začala ma bozkávať a potom som ťa zbadal ako sa na mňa pozeráš a uvedomil som si čo sa deje......strašne ma to mrzí Angee...." šepkal mi do ucha a čím viac hovoril tým viac som mäkkla a hlavne to Angee....to ma už úplne dostalo. Pustila som knihu na zem a objala ho. "Bežal som za tebou, ale vrátnička mi potom odmietla odomknúť, a tak som musel počkať, kým sa skončí škola. Hneď po nej som bežal za tebou domov ale Ellie povedala, že tam nie si. Hľadal som ťa po celom meste, všade tam kde si spomínala, ale nenašiel som ťa. Večer som išiel za tvojimi rodičmi a všetko im povedal. Prv do mňa poriadne nahúkali ale potom sme ťa hľadali....kde si bola?" zacítila som jeho slzy na svojom rameni a aj mne sa pustili.
"Išla som na svoje tajné miesto. Chodievam tam vždy keď som smutná alebo potrebujem byť sama. Nikto o ňom nevie, tak akurát moje fretky. Ľahla som si tam a sledovala som oblohu. Už som si mala zobrať lieky ale tie som mala v taške čo mi chalani zobrali a tak som sa na to vykašlala a po chvíli som tam zaspala. Zobudila som sa v nemocnici v Brithwoode. Našiel ma tam jeden chlap a hneď ma zobral do nemocnice, ale tam do mesta nie k nám. Doktor mi povedal, že keďže som si nezobrala lieky som prekonala slabý infarkt. Potom ma odviezol nazad sem až domov...prišla som včera podvečer." hovorila som smutne a môj hlas pomaly tíchol. To posledné som skoro už asi ani nepovedala a len si to pomyslela. Bolo som z toho celá nešťastná. Nechcela som, aby boli z toho všetci taký na nič, chcela som byť len chvíľu sama. Keby mi chalani nezobrali tašku, vzala by som si lieky a večer by som sa vrátila normálne domov. Ale čo sa stalo stalo sa. Bohužiaľ je to tak a aspoň si budeme dávať na budúce všetci pozor na svoje činy.
Matt ma pevne stisol a len tak sme tam stáli. Po chvíli sa trochu oddialil a pozreli sme si navzájom do očí po tom nasledoval snáď ten najkrajší bozk aký mi kedy dal. Trval dlho, pretože sme si ho každý vychutnávali a predlžovali ako to len išlo. Ani jeden sme asi nechceli, aby to skončilo, no aj tak sme si nakoniec znovu pozreli do očí a usmiali sa. Utrel mi slzy, ktoré mi ešte raz za čas stekali po tvári a dal mi ešte pusu na líce.
"Čo keby sme šli po škole do Zoo? Minulý týždeň ju akurát znova otvorili." navrhol a sadli sme si spolu na lavičku.
"Dobre, ale budem musieť ešte zájsť domov na obed a odhlásiť sa u maminy." zasmiala som sa potichu.
"Dobre...." pobozkal ma. "...idem hrať s chalanmi futbal." usmial sa a bežal za nimi nazad.
-Hlavne že nemôže cvičiť- zasmiala som sa v duchu.
Chvíľu som tam sedela a len sa priblblo usmievala a potom som sa celá zasnená pustila znovu do čítania.

Po škole sme sa stretli v parku. Chvíľu sme tam sedeli a rozprávali sme sa. Potom sme sa pobrali k nám domov, kde sme sa naobedovali a aj spolu s rodičmi pretože sme dorazili tesne po nich. Na obed sme mali cestovinu s mäsovou omáčkou, čo bolo moje najobľúbenejšie jedlo, a preto som sa v ňom šprtala vychutnávala si ho po kúskoch. Zrazu som zacítila Mattovu ruku na mojom kolene. Ako ma hladí po stehne. Začala som sa trochu červenať, pretože oproti mne sedela mama. Keď videl ako sa červenám tak to nechal tak, lebo keby to zistili rodičia, to by bolo kázanie.
Odchádzali sme keď ešte pili kávu a išli sme do Zoo. Bolo na opačnej strane ako môj malý raj. Prešli sme znovu parkom a ešte sme sa zastavili u Matta doma, aby si zložil veci. Keď odišiel ešte do kuchyne som nahliadla do jeho izby. Trochu prekvapene som hľadela po jeho izbe. Mal tam bordel ako v tanku. Veci mal pohádzané cez stoličku, rozbŕlanú postel a ešte k tomu aj časopisy s pornom po zemi. Akože....taký bordel som u seba asi naposledy videla pred tromi rokmi...no až na tie časopisy xD. Zrazu ma niekto schytil silno za ruku a potiahol do zadu.
"Čo tu robíš?" spýtal sa dotyčný stále ma držiac pevne za ruku.
"Ja...." dostala som len zo seba.
"Cody...heeej..pusti ju." prišiel Matt z kuchyne. Pustil ma a tázavo sa na nás pozeral. "Cody to je Angee...Angee Cody." zoznámil nás Matt a hneď ma bral preč. Vyšli sme z domu a ja som sa ešte ako tak spamätávala zo zážitku. Matt sa len zasmial. "To bol môj spolubývajúci. V byte asi inú babu ako svoju priateľku nevidel a trochu bol len zaskočený. Čo si ináč hľadala v mojej izbe?" pozrel sa na mňa udivene.
"No...len tak...ty si moju tiež videl." dostala som zo seba po chvíli keď som sa ako tak spamätala a zasmiali sme sa nad tým.
"No ale tak to ma musíš varovať predom aby som tam trochu upratal..." smial sa ďalej a trochu očervenel.
Celý deň s ním bol skvelý. Chodili sme po Zoo a prezerali si zvieratká. Zoo tu nemáme veľké, ale je pekné. Nakoniec som Matta predsa len zaviedla na svoje miestečko. Viem, nechcela som ho nikomu ukazovať, ale keď on je moja láska, a aby sa pre budúcnosť tak o mňa nemusel báť a vedel kde ma nájde. Sprvu bol dosť zaskočený, že je to cintorín a nechápal ako sa mi tam môže páčiť. Ja som ho len ubezpečovala, že nevidel to hlavné miesto, kde chodím premýšľať. Bolo na ňom vidieť, že horí zvedavosťou a nedočkavosťou. Zbehla som dole z kopčeka a otočila sa k nemu.
"Tak...tu" zasmiala som sa trošku. Bola som naň hrdá. Strašne rada som tu trávila chvíle, ale tých v poslednom čase nebola veľmi vela. Zišiel dole ku mne a rozhliadol sa tam.
"Je to tu naozaj pekné." usmial sa. "Tak už viem kam sa chodíš skrývať pred svetom." dodal a pobozkal ma. Sadla som si do trávy a pozrela sa na oblohu ako si mráčiky cestujú po nej. Sadol si vedľa mňa a chvíľu sme mlčali. Potom som ucítila jeho ruku ako sa dotkla mojej a pomaly mi ňou prechádzal až k rameni a ku krku, kde aj zostala. Pozrela som sa na neho a pomaly sa priblížila k jeho ústam. On spravil to isté a po chvíli sme sa začali bozkávať. Toto mi strašne chýbalo. Tieto bozky, ktorými sme si aj bez slov vyjadrovali lásku. Rukou mi zašiel na bok, kde ma mierne masíroval. Ja som ho hladila po krku a zachádzala mu rukami aj do vlasov. Položil ma jemne do mladučkej trávičky. Ja som sa prevalila na neho a zišla som mu z úst na krk. Jemne som ho tam začala pusinkovať a on ma hladil na bokoch. Po chvíli som cítila ako mi rukou vyhŕňa tričko a druhou mi siahol pod sukňu. Brutálne som sa začervenala. Prestala som a chytila som ho za ruky a dala mu ich preč.
"Nepreháňaš to trošku??" spýtala som sa ho celá červená. On sa zatváril previnilo a dal mi rýchlu pusu na ústa.
"Ved som nič nespravil." tváril sa ako keby o tom nič nevedel. Ja som sa posadila a zahrala som na urazenú. Chvíľu sa zdalo, že to nemá význam, no nakoniec som ho zlomila a spustil ospravedlnenie, že nechcel, aby ma tak urazil, že ak mu to nedovolím sama, tak to už nespraví. Ja som mu za odmenu dala pusu. Potom ma odprevadil domov.
Doma som sa ešte postarala o moje milované fretky, dala som lieky a unavene si ľahla do postele a tvrdo zaspala.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
miush  7. 1. 2009 20:14
Juuuu Jake Pekne Este Dam Jednu A Ostatok Naham Na Zajtra Bo UZ Ani Poriadne Nevidim xD
Napíš svoj komentár