Pred školou ma čakal Matt a potom sme spolu odišli za telocvičňu, kde si zase profák potreboval zvýšiť ego...potom nás zrátali a povedali, že si môžme zobrať akékoľvek lopty a tak a môžme si teoreticky robiť čo chceme...to znamená, že prakticky musím robiť nejaký šport. Ja som sa s babami odobrala zahrať si volejbal, pretože Matt išiel hrať futbal a pred všetkými sa tam nechcem ako jediné dievča zapájať. A tak sme si zapli nahlas môj discman a začali hrať.
Už sme sa niekoľko krát vystriedali na stranách, keď si ma zavolal telocvikár. Dobehla som k nemu a povedal, že niečo potrebuje z kabinetu, ale nemôže odísť, lebo tam robí dozor. Tak mi dal kľúče a ja som zabehla do telocvične. Kľúče som nechala v dverách a začala som tam hľadať ten papier, čo chcel. Vôbec som ho nevedela nájsť. Bola som tam už vyše polhodiny a stále som sa tam prehrabávala. Povedal, že by mal byť niekde v šuplíku, ale že ak nie, tak to tam mám prehľadať. Niekto vošiel do kabinetu. Myslela som, že to je profák.
\"Prepáčte....ale ja to tu vôbec neviem nájsť....\" povedala som a otočila som sa. \"Cody??\" udivene na neho pozerám. Nič nepovedal, len zatvoril dvere a zamkol. Stále mlčal a pomaly sa ku mne približoval. Ja som cúvala až som narazila na stôl. Nakoniec prišiel až ku mne a chytil ma za boky.
\"Vždy som ťa obdivoval...vždy si ma priťahovala.....\" nahol sa ku mne a šepkal mi to do ucha. Srdce mi bilo ako divé.
-Čo to s ním je??- Rukami mi vošiel pod tričko a vysúkal mi ho. Vzala som ho za ruky a odstrčila ho.
\"Zbláznil si sa??? Ved....ved ja chodím s Mattom...\" povedala som a nechápala ho.
\"To mi jedno....teraz tu nie je...a čo oči nevidia, srdce nebolí...\" zasmial sa potichu. Obišla som ho a chcela otvoriť dvere, ale vzal kľúče. Pritlačil ma na dvere.
\"Za chvíľu môže prísť profák...neblbni...\" prosila som ho.
\"Nepríde....majú poradu v zborovni....takže máme čas....\" usmial sa a pobozkal ma na krk. Po chrbte mi prebehli zimomriavky a snažila som sa od neho nejako dostať.
\"Na čo čas?\" spýtala som sa vystrašene.
\"Ved vieš.....\" zašepkal a začal ma vyzliekať.
\"Nieeee....prestaň!\" nedarilo sa mi spod neho dostať, on ma proste nechcel pustiť. Bozkával ma na krku a hladil cez prsia. Dal mi dole tričko a začal mi dávať dole nohavice. Pišťala som, chcela som, aby ma pustil. Prosila som ho až mi slzy tiekli, ale on stále pokračoval. Po chvíli niekto začal klopať na dvere. Ani to ho neodradilo.
\"Angee?? Si tam?\" ozvalo sa za dverami.
\"Matt??.....Prosím....\" zakryl mi ústa.
\"Agee?? Čo sa deje?? Odomkni prosím....\" nemohla som odpovedať a Cody na chvíľu zamrzol a čakal, kým sme nepočuli ako Matt odchádzal. Potom sa na mňa začal znova lepiť a lízať ma na krku. Tiekli mi slzy. Nedokázala som sa brániť. Zrazu som zbadala Matt ako stojí pri okne. Bolo mierne otvorené, a tak sa dostal dnu. Hneď k nám pribehol a odtrhol ho odo mňa. Padla som na zem a zakryla si rukami hruď. Normálne sa začali biť, kým tam nevrazil profesor. Rýchlo zmapoval situáciu a odtrhol od seba tých dvoch.
\"Ak sa jej ešte niekedy dotkneš tak.....\"
\"Hou hou hou....kluď....tak...čo sa tu stalo???\" prišiel aj ďalší a ja som si rýchlo obliekla tričko a postavila sa. Utrela som si slzy.
\"Pokúšal sa ju znásilniť.....\" povedal Matt naštvane.
\"Angelika? Je to pravda?\" pozrel sa na mňa a ja som len prikývla. Odviedol ho niekam preč a Matt ku mne hneď prišiel a objal ma. Ja som bola stále zmätená.
Večer ma doviedol domov a Ellie všetko povedal, no rodičom nie. Nemala som vôbec náladu na jedlo a ani hovoriť. Uložili ma do postele a počkali kým som nezaspala.
---------------------------------------------------------------
Ráno som sa zobudila dosť skoro, pretože sa mi zdalo o tom, čo sa stalo v škole. Vedla mňa ležala Ellie a objímala ma. Bola som z toho nešťastná ale aj šťastná, že sa ma Matt tak zastával. Je síce môj priateľ, ale kľudne sa k nemu mohol pridať, ale nespravil to. Takto mám aspoň istotu, že ma má skutočne rád. Postavila som sa a prikryla som Ellie perinou. Mohlo byť tak šesť ráno a to ma obvykle mamina musí priam vystrčiť z postele, aby som sa rozhýbala. Odišla som do kúpelne a dala som si poriadne studenú sprchu, aby som sa prebrala a pohla ďalej a potom teplú, aby som tam nezamrzla Vysušila som si vlasy fénom a išla sa prezliecť do izby. Keďže v rádiu hlásili, že má byť dnes minimálne 25 °C, tak som si dala len rifľové šortky a tričko na ramienka. Pre istotu som si dala okolo pása mikinu. Odišla som znova do kúpelne a jemne sa namaľovala a potom si vlasy poriadne prečesala a zviazala ich látkou, čelenkou cez uši a potom som to splietla do dlhého copu.
Ked som sa už poriadne upravená vrátila do izby, Ellie sa akurát prebúdzala a tak som si sadla k nej.
"Dobré ránko" usmiala som sa a nakŕmila som fretky.
"Dobré" celá šťastná ma objala.
"Ako ti je?" spýtala sa trochu smutne.
"No....po tej studenej sprche som sa nejako spamätala....aj keď...."
"Ja viem....muselo to byť hrozné." skočila mi do reči a povedala šeptom. Ešte sme sa chvíľu rozprávali a potom som sa odobrala pomaly do školy. Dnes mala byť vychádzka do miestneho prírodovedného múzea.
Pred školou som nikoho nevidela a ani na ihriskách nikto nebol. Pozrela som sa na hodinky. Hups xD Mám ešte polhodinu. No nič. Išla som do telocvične a vzala si basketbalku a hádzala som si na kôš. Vždy keď ma niečo trápilo, tak som musela niečo robiť, inak by ma vlastné myšlienky zožrali zaživa! Po nejakej chvíli tam dorazil profák a ešte sa ma vypytoval na ten včerajšok. Ako sa to vlastne stalo. Ako mi je teraz. Ja som mu na všetko v pohode odpovedala. Nejako som sa s tým zmierila, že som si takým niečím musela prejsť, aby som sa pohla ďalej. Basketbal spravil svoje . Potom som sa s ním vybrala na ihrisko, kde už boli skoro všetci. Zaradila som sa dopredu ako vždy a po chvíli tam za mnou dobehol Matt. Stál mlčky vedľa mňa. Videla som jeho ustráchaný pohľad a tak som mu dala jemne pusu na líce a začervenala sa. On sa hneď usmial a objal ma.
Zase nás zrátali a vybrali sme sa cez mesto k múzeu. Ešte nikdy som v ňom nebola. Samú ma tam rodičia nechceli pustiť, lebo bolo strašne veľké a oni o to záujem nikdy nemali. Matt zostával stále pri mne. Bolo mi to trochu divné, lebo obvykle ide s partiou chalanov v zadu, ale bola som aj rada, že sa venuje len mne. Po celú dobu ma držal za ruku. Ešte aj v múzeu.
"Takže. Keďže evidentne všetci nemáte záujem sa trepať zo skupinou celým múzeom, tak sme pre vás pripravili niekoľko otázok, na ktoré odpovede nájdete tu. Dajte sa do dvojíc a poďte si po testy." povedal profák. Ja som samozrejme bola s Mattom . Vzali sme si test. No super....že niekoľko otázok xD Je ich tam tak 150. Ale ja som bola z toho šťastná. Rada som robila takéto veci a ešte viac ma bavilo múzeum.
Pobrali sme sa od začiatku prehliadky a podla tém otázok sme určili približnú trasu. Pri niektorých otázok sme fakt diskutovali o správnej odpovedi, lebo bolo viacero možností....alebo aj poriadne skrytá odpoveď. Išlo nám to spolu super. Pomaly sme postupovali a Matt ma vždy podla možností držal za ruku alebo objímal mal okolo pása, kedy som sa poriadne rozplývala. Chvíľu som mala trochu problém s myšlienkami, pretože mi ešte stále hlavou prebiehal Cody, ako sa ma dotýkal ale snažila som sa to čo najviac spraviť, aby to bolo tak, že to bol Matt. Jemu som o tom nehovorila, nechcela som, aby sa kvôli mne trápil. Myslím, že stačí, keď to videl a nemusí ešte aj vedieť, že to neviem dostať z hlavy a trochu ma to trápi. Nakoniec sme sa dozvedeli, že Cody má trojku zo správania a ešte sa to ďalej preberá, ale ja už k tomu naozaj nemusím nič hovoriť, čo mi teda poriadne odľahlo, že už na to nemusím spomínať. Len pre ujasnenie, ten papier čo som hladkala, mu zobral druhý profák, ktorého som tesne minula na chodbe .
Konečne sme dorobili ten dotazník a stihli sme to akurát včas a už sme museli ísť rýchlo na miesto stretnutia. Teda východ z múzea. Tam sme odovzdali a profák vyhlásil, že dobré práce oznámkuje. To je super...zíde sa nám jednotka Potom nás pustili a pôvodne som chcela ísť domov, ale Matt ma zastavil.
"Počkaj..." pritiahol si ma k sebe.
"Poďme ešte na naše miestečko..." zašepkal. Ja som nad tým chvíľu premýšľala, ale už ma tam uťahal za ruku.
- Čo asi chce? Väčšinou tam chodíme sa pomaznať ale aj porozprávať sa pokiaľ ide o niečo vážne.
Hneď ako sme tam prišli sme si sadli do trávy. Začal nejako fúkať vietor a ja som si teda dala mikinu, ktorá mi siahala aj pod šortky xD. Sadol si vedla mňa a jemne ma chytil za ruku. Sakury už dávne stratili svoje kvietky a začali tlačiť svoje lístky. Chvíľu bolo ticho a potom spustil.
"Je mi ľúto toho, čo sa stalo včera." šepkal. Chcela som k tomu niečo povedať, ale dal mi prst na ústa, tak som počkala. "Vedel som o tom čo k tebe Cody cíti, ale nechal som to tak. Nerozprávali sme sa o tom veľa, ale o tebe sa rozprávajú chalani dosť. Strašne sa im páčiš, si k nim vždy milá, aj keď sú k tebe takí akí sú. Už som to dlhšie nemohol počúvať ako o tebe hovoria, že by si to s tebou rozdali. Už som potajomky plánoval ako by sme im to mohli povedať, až Cody začal vystrájať.....nemuselo sa to stať, keby som im to povedal....." chytil sa za hlavu a privrel oči. Ja som na neho len smutne hľadela. Nechcela som, aby sa trápil, a preto som mu ani nič nevravela a sám sa pri tom tak strašne trápil. Objala som ho a aj on mňa.
"Ono sa to nedalo ovplyvniť, stalo sa to a nezmení sa to. Ja viem, čo asi cítiš. Žralo ma to rovnako a myslela som, že navždy zanevriem na chalanov a na okolie, ale potom som si spomenula na teba....ako si ma chránil....a ako stojíš pri mne." ako som to hovorila som šepkala rovnako ako on a na tvári sa mi postupne tvoril rumenec. Trochu sa oddialil a usmial sa. Hľadel mi do očí a po chvíli ma neuveriteľne krásne pobozkal. Myslela som, že sa rozpustím z toho aké to bolo krásne. Ani som nechcela, aby prestal, preto keď sa chcel oddialiť som vyšla s ním a oplatila mu to. On sa potom zastavil, objal ma a pritúlil si ma k sebe a pokračovali sme. Ostala som mu v náručí a privrela oči. Vnímala som jeho krásnu vôňu a užívala si chvíľu s ním. Bohužiaľ keď sa začalo stmievať sme sa museli pobrať domov. Odprevadil ma až pred vchod, kde sme sa rozlúčili len objatím, lebo som sa bála, že ma mama vyzerá cez okno. Ešte som mu od dvier zamávala a vošla dnu.
Vyšla som hore do izby a hrala sa s fretkami. Celý deň som s nimi nebola, tak som sa im to snažila vynahradiť a zo šuplíka im vybrala malé maškrtky. Nakoniec som s nimi v posteli ako som bola oblečená, aj zaspala.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
i.w.q.a
27. 12.decembra 2008 15:43
no tak to už začíína byť zaujímavejšie
Napíš svoj komentár