Dôvod, prečo práve teraz sedím vo vypočúvacej miestnosti oproti agentovi, sa nedá asi tak presne definovať, ako by si to on predstavoval. Neviem či je to tým, že som jedného z nich zbila, alebo že som predtým zaútočila na, pre obyčajných ľudí, veľmi dôležitú osobu.
Dôvod, prečo odo mňa sedí na tri metre, aj keď stôl nie je tak široký, by sa už dal lepšie definovať. Nevyzerá ale na to, že nikdy v živote v tejto miestnosti nesedel s „nadaným“ alebo „zvláštnym“ človekom ako som ja, ale to že sa bojí, že aj jeho tak udriem ako jeho kolegu, keď ma chytil za zadok, bol celkom pravdepodobnejší.
Ticho, ktoré tu vládlo, mi pomaly začínalo liezť na nervy. Počula som ako vo vedľajšej miestnosti, za tým čiernym sklom, kde sedávajú ďalší vyšetrovatelia, kým vás jeden vypočúva, sa bavia o ďalších krokoch a čo idú so mnou robiť. Nerozumela som im presne, čo so mnou chcú, ale rozhodne som tu nechcela na to čakať. Títo chlapi síce vyzerali ako prah obyčajní ľudia, ale ich úmysly so mnou neboli až také obyčajné. Nechcela som sa zapliesť znova do nejakých nelegálnych kšeftov, teda nie ďalších, kým mám dosť peňazí.
Využila som nepozornosť agenta a prudko kopla do stolíka. Ten ho pritisol k stene. Postavila som sa a putá, ktoré som mala za chrbtom som preskočila a trhla nimi pred sebou. Tak nič, sú z lepšej ocele ako som predpokladala. Agent odtisol stôl a chcel na mňa vytiahnuť zbraň. Tú som mu však rýchlo zobrala a omráčila ho ňou. Počkala som, kým dnu vbehnú agenti. Vyšmykla som sa ponad nich a pribuchla za nimi dvere. Odlomila som kľučku a rýchlo sa rozbehla preč. Bežala som chodbou a mala som namierené priamo na okno. Keď som už bola ale pri ňom, niekto ma z boku zdrapil, zatočil sa so mnou a švihol ma o stenu.
Chalan, ktorí ma pritískal o stenu, bol studený ako ľad. Bol veľmi silný. Jeho oči boli čierne a z hrude sa mu vydieralo von varovné vrčanie. Prižmúrila som oči a vycerila tesáky. Nenechám sa dákym upírom zastrašiť. Zavrčala som na neho rovnako ako on na mňa. Chytila som ho za zápästie ruky, ktorou ma držal pri krku. Začala som mu ju pomaly odtláčať od tela. Prekvapene na to pozeral. Využila som jeho sekundu nepozornosti a kopla poriadne nohou. Brucho mal tvrdé ako skala, ale donútilo ho to ma pustiť a o meter sa posunúť, to som využila a vrhla sa von oknom.
Z rachotom sa rozbilo a ja som padala dole z dvadsiateho poschodia. Meter pod sebou som zbadala natiahnuté elektrické vedenie od budovy k protiľahlej budove. Uvoľnila som telo a ladne doskočila naň. Rýchlo som po ňom zbehla a doskočila na strechu. Na nej ma už čakal ten chalan. Tomu som už nestihla ujsť.
toto je niečo pre mňa akurát by som to mal čítať až po skúškovom, lebo hned začínam rozmýšlať nad definíciou agenta z trestného práva a uniká mi pointa
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.