„Si v poriadku?“ natočil si moju tvár na seba Matt. Pošúchala som si rameno.
„Čo to sakra robíš? Čo tu vôbec robíš?“ vyletela som na neho hneď.
„Vyzerala si, že si vyčerpaním spadla. Nemáš zapnutú záchrannú sieť.“ Hovoril ustarostene.
„Ja viem, že nie je zapnutá. Naschvál som padala.“ Upokojila som sa. Všimla som si, že sú tu ešte ďalší traja.
„Prečo?“ nerozumel.
„To nechaj tak.“ Pokrútila som hlavou. Postavila som sa a vzala som si veci, ktoré mi podával jeden z upírov.
„Ako som mohol vidieť, si už podstúpila krutý Danielov tréning.“ Smial sa jeden.
„To jedine ak by kopíroval môj vlastný pred rokmi.“ Žmurkla som na neho a obula sa. Rozišla som sa pomaly preč. Matt ma dobehol.
„Naozaj si v poriadku?“ zastavili sme.
„Naozaj.“ Usmiala som sa. Chcel sa otočiť, ale zastavila som ho. „Na tom večierku som si to naozaj užila, ďakujem.“ Povedala som.
„Eh.. aj ja.“ Ostal trochu zaskočený.
„Tak.. ja idem.“ Cítila som sa trochu blbo teraz. Nezastavil ma, a tak som vyšla rovno von a šla na našu koľaj. Von bola normálne tma. To som fakt až tak stratila pojem o čase.
Vošla som do izby. Jill sedela na posteli a čítala knihu. Toto mi pripadalo už choré.
„Chodievaš vôbec von?“ opýtala som sa jej a hodila tašku do svojho kresla.
„No.. v rámci možností. Tu toho moc nezažiješ. Inak doniesla som ti obed.“ Ukázala na stôl a usmiala sa.
„Ďakujem. Dám si sprchu a potom sa doňho pustím.“ Ako som povedala som aj spravila. Vôbec mi nevadilo ani to, že už bol studený. Bola som tak hladná. Keď som to dojedla som si všimla, že spravila čaj. Prekvapene som na ňu pozrela.
„Od kedy tu máme rýchlo varnú kanvicu?“ vzala som si čaj a rýchlo ho položila na stolík. Vzala škatuľku, čo zostala a hodila ju do koša. Posadila sa do kresla oproti mne.
„Chcem sa porozprávať... už.“ Povedala a zamiešala si čaj. Usmiala som sa.
„No tak počúvam.“ Usadila som sa pohodlnejšie a oprela sa.
„Ja.. počula som niečo o sukubách ... aj dnes v škole... a ... možno aj o tebe.“ Asi som neodhadla správne to, o čom sa chce rozprávať.
„Čo si počula?“
„No.. nie veľmi pekné veci.... také..“
„Ide to z teba ťažšie ako z chlpatej deky.“ Prevrátila som očami.
„Že sú štetky a lesby.“ Vypadlo z nej. Prekvapene som na ňu pozrela. Ostala som ticho. Niečo na tom pravdy je, ale je to dosť extrém. Prehrabla som si vlasy.
„Tak ako to je?“ opýtala sa ma, keď som už bola dlho ticho.
„Svojím spôsobom... je to u niektorých pravda.“
„U ktorých?“ chcela vedieť.
„Začnem od začiatku. Už som ti predsa spomínala, že keď raz.. tvoja ruka ... pohladí dušu človeka, je dosť ťažké odolať tomu.“
„To hej...“ šepla.
„Niektoré z nás... obľubujú flirtovanie s mužmi.. niektoré to robia až do takej miery, že iba na sekundu pohladia ich dušu a potom ju nechajú tak. Niektoré si tú dušu nedokážu držať len tak od teba a preberú ju.“
„Ale oni potom zomrú.“
„To je pravda.“ Zosmutnela.
„Pozri. Sme démoni. Či si len Sukuba alebo niečím krížená. Duša nie je niečo, čo potrebujeme priam k životu ako napríklad upíry krv. Démoni zvyšujú svoju silu tým, že sa metaforicky povedané, kŕmia na dušiach ľudí, strach používajú ako omáčku a krv na zapitie.“
„To si teda.. krásne.. opísala.“ Zdesene na mňa pozrela.
„Nemám ti prečo klamať. A aby som sa dostala k pointe. Sukuby veľmi nemôžu udržiavať vzťah s mužmi. Byť tak blízko nejakej duši a musieť sa stále ovládať aby pri bozkoch... a iných... vášnivých veciach... ju náhodou nevtiahli do seba, je obmedzujúce. Preto je lepšie ak sa držíme ďalej od mužov a maximálne s nimi flirtujeme. Preto vznikli také drísty, že sme lesby. Existujú komunity, kde Sukuby žijú mimo ľudí spolu. Ale zas by som ti klamala, ak by som ti povedala, že tam muži nechodia.“
„Takže to, že sú štetky, vzniklo z toho, že tak často striedajú mužov?“
„Áno.“
„Koľkých si mala ty.“ Týmto ma úplne zaskočila. Odpila som si z čaju a snažila sa uvažovať ale počítať som to rozhodne nemohla.. nie že nemohla, to nebolo možné.
„Suky.. koľkých?“
„Eh.. to.. to sa fakt nepatrí pýtať. Ja som sa tiež nepýtala teba s koľkými si spala.“
„S dvoma. S koľkými ty?“ nemalo zmysel sa pýtať, či ešte predtým, ako sa stala Sukubou. To by bolo hneď jasné.
„Tak mi ukáž svoje tetovanie.“ Ešte horšie.
„Nemali sme sa rozprávať o iných veciach?“
„Nemeň tému.“
„Fajn.“ Zamračila som sa. Vlasy sa mi zmenili na blond a na ruke sa mi prv zjavilo to kvetinové tetovanie a to postupne začalo miznúť. Pod ním sa zjavovalo Sukubie tetovanie. Keď bolo kompletné Jill nevydala ani hlásku zo seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár